tag:blogger.com,1999:blog-83494318378369748722024-03-13T06:29:28.848+05:30माझ्या डायरीतून...अंतर्मुख क्षणी वेळोवेळी हाती आलेल्या उत्कट समजूतीच्या काही नोंदी... अल्पायुषी का असेनात पण यांनी मला पुनर्जन्माचा आनंद दिलाय.asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.comBlogger118125tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-65063563376823973302022-08-17T10:05:00.005+05:302022-08-17T10:05:42.373+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ८<p><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२३</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आपला खारीचा वाटा</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२.७.२०००</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">स्वेच्छानिवृत्तीचा
विचार चालू आहे. निवृत्तीनंतरचं नियोजन म्हणून पीएच डीचा विचार करत होते. पण तो
विचार मनातून काढून टाकल्यावर तत्त्वज्ञान विषय घेऊन एम ए करावं हा विचार पकड
घ्यायला लागलाय. काल सिलॅबस वाचलं. रेने देकार्त अभ्यासाला आहे. कुठेतरी त्याच्या
विषयीचा लेख वाचून त्याचं तत्त्वज्ञान समजून घ्यायची उत्सुकता निर्माण
झाली....<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">देकार्त म्हणतो,
‘वेळ थोडा राहिलाय. अनादि-अनंताचे गुंते सोडवत बसायला मला वेळ नाही. ईश्वर आहे.
त्याने मला मुक्तच जन्माला घातलेय. स्वतःला तुच्छ, हीन न लेखता मला माझे काम
सर्वक्षमतेनिशी करणे शक्य नाही काय?..’ </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">पुणे विद्यापिठात एम
ए (तत्त्वजान)चा अर्ज भरून झाला. इंटरव्ह्यू झाला. तत्त्वज्ञान विषय का घ्यावासा
वाटला?... मी सांगितलं, ‘घरातल्या वातावरणामुळे हा विषय जिज्ञासेचा झालेला आहेच...
पीएच डी साठी ‘बुद्ध, तुकाराम, गांधी यांचा मानव ते महामानव प्रवास कसा झाला याचा
एकत्रित अभ्यास करावा अशी कल्पना सुचली होती. पण हा विषय साहित्याच्या विभागात बसत
नाही, त्यासाठी तत्त्वज्ञान विषय घेऊन एम ए करावं लागेल असं समजलं. म्हणून अर्ज
करतेय...’ </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१७.९.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">अर्ज मंजूर होऊन
प्रवेश मिळाला. एक महिन्याची रजा घेऊन विद्यापीठात जायला सुरुवात झाली...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एकदा बसनी उतरून घरी
चालत येताना एक माणूस दिसला. आजारामुळे त्याचा एक पाय आणि एक हात वाकडा झाला होता.
पायरी उतरताना त्याला दुसर्याचा आधार घ्यावा लागला. उतरून तो लंगडत चालायला
लागला. त्याला पाहून उगीच आठवून गेलं की ‘आजारा’शिवाय आयुष्याजवळ पुष्कळ काही
असतं. तो गृहीत धरून त्याला त्याच्या जागी ठेवून दिला की इतर गोष्टीत समरसायला
होतं. तो चालताना काहीतरी पुटपुटत होता. वाटलं की तो नामस्मरण करतोय. जरा पुढे
गेल्यावर स्पष्टच ऐकलं. तो ‘ओम नमः शिवाय’चा जप करत होता. एक गहीवर आला. नंतर बरंच
काही घडलं... तरी स्मृतीपटलावर तो ‘ओम नमः शिवाय’ म्हणणारा माणूस तरळत राहिलाय.
त्यानं कुठली साधना केली असेल?</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३, ७.१०.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज बँकेत जायचंय.
महिनाभर रजा भोगून घेतली. कॉलेजचा अनुभव झाला. तत्त्वज्ञानाचा आवाका लक्षात आला
आणि शिकवण्याचाही. सध्यातरी नोकरीला पर्याय नाही असा फील आलाय.</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">प्रत्येक कळणं
(आकलन) हे एका अर्थी प्रतिकात्मकच असतं. माती घेऊन त्याला वेगवेगळे आकार द्यावेत
तसे प्रत्येक आकलन म्हणजे भाषेत व्यक्त झालेला आकार. एक चिन्ह. शब्द-ज्ञान म्हणजे
या चिन्हाचं ठरलेल्या नियमांनुसार डीकोडिंग करणं. आत्मज्ञान म्हणजे ते स्वतःला
आपणहोऊन कळणं... पण आपलं कळणं हे स्वतंत्रपणे आपलं असतं का मुळात? जन्माअधीच्या
आणि नंतरच्या संस्कारातूनच ते उगवत असणार...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आकाशाचं आकलन न होणं
सहन करत कसं काय जगू शकतो आपण?</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कितीही उंच उडी
मारली. अगदी बांबूचा आधार घेऊन उंच उडीचे रेकॉर्ड केले तरी आकाशाच्या संदर्भात
त्या उडीला काय अर्थ?... तरी जिवाच्या आकांताने उंच उडीचा सराव का चालू ठेवायचा?</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१७.१०, ७.११.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सध्या नोकरी एके
नोकरी चाललंय... काम अंगवळणी पडलंय. हळूहळू त्यात रमायला झालंय. व्हि आर एस स्कीम
येण्याची चिन्ह दिसत नाहीएत... एम.ए. बारगळलंय...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२०.११.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मी स्वस्थता,
प्रसन्नता, शांतता मिळवू पाहतेय... कवितेला तर अस्वस्थतेचं अग्निकुंड सतत पेटतं
ठेवावं लागतं.... कवितेचा रोल (माझ्या आयुष्यातला) आता संपला आहे काय? मला होत
असलेल्या आकलनासाठी दुसरे एखादे माध्यम शोधायला हवेय? की जगणं हेच अभिव्यक्तीचं
माध्यम करू? जे माझं प्राथमिक ध्येय आहे...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३१.१२.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सगळ्या बाजूचे
दरवाजे बंद झाल्यासारखी... बँकेची एकच वाट राहिल्यासारखी स्थिती झाली. अस्थिरतेतून
बाहेर येत सहर्ष बँकेत रमले... आणि आता ज्याची वाट पाहात होते ती स्वेच्छा
निवृत्ती योजना आली आहे... आनंद आहे..! समाधान आहे. नवं जबाबदारीचं काम जमेल की
नाही असं वाटत होतं. पण निष्ठेनं, जिद्दीनं केलं आणि जमलं..! रजा न घेता कामात
असतानाच निवृत्त व्हायचं असं ठरवलेलं तेही जमतंय...!</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">उद्या एकविसाव्या
शतकाचा पहिला सूर्योदय. या नव्या शतकाचा शेवटचा सूर्योदय आपण पाहाणार नाही. या दोन
सूर्योदयांमधल्या घडामोडींमधे आपला खारीचा वाटा असेल तो आपल्या परीनं अर्थपूर्ण
करणं, सुंदर करणं आपल्या हातात आहे..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-22897373237309312852022-08-17T10:02:00.005+05:302022-08-17T10:02:42.637+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ७<p><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt;">२२</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">छोट्याशा प्रमोशनचा
‘अपूर्व’ अनुभव</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३, ५.१.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">नवीन वर्षाची
सुरुवात छान मूडने झाली. काहीतरी निर्णय झाल्यासारखी स्वस्थता होती. सकाळी फिरायला
गेले तेव्हा चंद्र आणि चांदणी छान दिसली. तिकडे लक्ष गेलं हे विशेष.. परत येताना
वाटेतल्या शेळ्या मी आले तरी बाजूला झाल्या नाहीत. त्याचंही बरं वाटलं. मूड
कोसळवतो तसा सगळं छानही वाटवतो...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मजल दर मजल करत वर्ष
निघाले आहे आपल्या गतीने. एका बाजूला हा वेग अनावर वाढतो आहे आणि एका बाजूने कसली
तरी घाई झाल्यासारखी वाट पाहातेय मोकळं होण्याची. अस्थिरतेतून बाहेर पडण्याची...
इथे आहे तोवर इथे असून घ्यायला हवंय...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">६, ७.२.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ठरल्याप्रमाणे काल
झोनल ऑफिसमधून रिलीव्ह झाले. सगळं काम संपवल्याचं समाधान, मैत्रिणींना सोडून
निघण्याचं दुःख, सेंड ऑफमुळे आलेली रुखरुख, नवीन जागी जाण्यातली धाकधुक... असं काय
काय रेंगाळतंय मनात आणि कॅलिडोस्कोप मधल्या काचांसारख्या त्याच्या हिंदकळण्यातून
वेगवेगळ्या आकृत्या तयार होतायत...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">दत्तवाडी ब्रँचला
हजर होऊन प्रत्यक्ष काम करताना टेन्शन आलं.. वाटलं जमेल की नाही.. नकोच.. पण
संध्याकाळी सगळं काम झाल्यावर सगळ्यांनी खूप मनापासून धीर दिला. इतका की त्या
चांगुलपणानं गहिवरून आलं. असं मनात आलं की ज्या निष्ठेनं आणि जिद्दीनं मी
तुकाराम-गाथा वाचली तशी भूमिका आताही घ्यावी. सगळ्यांनी धीर दिलाय तर मी आपल्या सूप्त
क्षमता वापरायला हव्यात.. प्रमोशन घेतलंय तर हे काम निभावणं ही माझी नैतिक
जबाबदारी आहे असं वाटतं आहे. हा प्रामाणिकपणाच मला ते निभवायचं बळ देईल. आणि
त्याचं बक्षिस म्हणून सर्वांचं सहकार्य मिळेल असा आतून विश्वास वाटतो आहे...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बघता बघता नवीन
कामात रुळले. हळूहळू ते सोप्पं वाटायला लागलंय.. नेहमीचं पासिंग ऑफिसरचं काम.. वेळ
पडली तर कॅश ऑफिसर म्हणून कॅशच्या किल्ल्या सांभाळणे, दिवसाच्या शेवटी कॅश बॅलन्स
करणे, कॅशची ने-आण करणे... अशी कामं मी कधी करीन असं चित्रच रंगवलं नव्हतं... मी
घेत असलेला नोकरीतला हा अनुभव माझ्यासाठी ‘अपूर्व’ आहे... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१४, १५.३.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">म.सु. पाटील यांचं
पत्र आलंय. ‘मी एक दर्शनबिंदू’ हा नवा कवितासंग्रह अपेक्षाभंग करणारा आहे म्हणून.
८-९ मुद्द्यातून उणीवा दाखवल्या आहेत. पत्र वाचून धक्का बसला. पण उपेक्षा
करण्यापेक्षा सविस्तर पत्र लिहिलं याचंच बरं वाटलं. पत्र पुन्हा पुन्हा वाचून
त्यांना सविस्तर उत्तर लिहिलं तेव्हा बरं वाटलं...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">उपनिषदांचा अनुवाद
वाचतेय. एकच गोष्ट आपण पुन्हा पुन्हा वाचतोय असं वाटत राहिलं. उपनिषदातील
तत्त्वज्ञानात नंतर कुणी भर घातली का असा प्रश्न पडला.. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२.४.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज व. दि. कुलकर्णी
सरांची भेट झाली. त्यांनी मी पीएच डी करू नये असा सल्ला दिला. समीक्षेबद्दल विचार
करू नये, आपणच आपली समीक्षा करावी असंही सांगितलं...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">गेले काही दिवस वेणू
पळशीकर यांनी अनुवाद केलेलं ‘एका काडातून क्रांती’ हे पुस्तक वाचतेय. आज पूर्ण
झालं. या पुस्तकानं बरंच अंतर्मुख केलं, अस्वस्थ केलं आणि दिलासाही दिला.. बर्याच
नोंदी केल्यायत डायरीत. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">निसर्ग हे विश्वातील
घडामोडींचे अविचल उगमस्थान आहे. आताचं निसर्गापासूनचं तुटलेपण सांधणं अवघड आहे. या
वन वे रस्त्यावरून आता मागं फिरणंही अशक्य आहे. आता फेरा पूर्ण करायलाच हवा..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">....</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१६.५.२०००</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">काल विद्या सप्रे
चौधरी यांचा फोन होता. नवीन संग्रहातल्या कविता वाचून त्यांना वाटलं की माझ्या
व्यक्तिमत्वात फार मोठं परिवर्तन घडतं आहे. कदाचित ते मलाही माहिती नाही. मला
काहीतरी हवंय त्याच्या परीघापर्यंत मी आलीय... इत्यादी. ऐकून बरं वाटलं...!
त्यांना सविस्तर पत्र लिहिलं...</span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज संस्थेत फिरताना
गुलमोहराच्या झाडाखाली उभी राहून आस्वादत होते झाडाचा बहर... ऐसपैस बहर... परवा
वाचलं</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.. </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">Share in the joy of
someone else’s glory’.. </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तसं शेअरिंग अनुभवत होते... तिथं नेहमी फिरायला येणार्या
कुणाला वाटलं मला फुलं हवीयत... कुणाला वाटलं माझा हात पोचत नाहीए.. कुणी म्हणालं
आम्हाला कविता ऐकायला मिळणार या झाडावर...</span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मी त्या झाडाचा बहर आस्वादला.. अनुभवाच्या ओंजळीत ते जमा
झालं..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-46286818853296110562022-08-17T09:59:00.005+05:302022-08-17T09:59:50.623+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ६<p><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२१</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘विश्वात आपण एकटेच आहोत
का?’</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१३, १७.६.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ठरल्याप्रमाणे सकाळी
भूगावला शरद कापुसकर यांच्या डोंगरावरच्या घरी गेलो. नेहमीप्रमाणे मजा आली.
स्वातीशी विशेष गप्पा झाल्या. एम ए नंतर आता पीएच डीचा विचार मनात येतोय.. ‘बुद्ध,
तुकाराम, गांधी’ असा अभ्यास विषय सुचलाय.. इत्यादी बोलणं झालं.. तिला विषय
आवडला... नंतर आप्पांचा, (माझे वडील) विषय निघाला. त्यांच्याविषयी सांगितलेलं
ऐकताना तिला रडूच आलं.. मीही हलले. या विषयावर काहीतरी लेखन करायचे मनात आहे...
मागे एकदा सचिनशी (माझा भाचा) बोलताना आप्पांचा विषय निघाला. तो त्यांच्याविषयी
आदरानं बोलला. म्हणाला, ते कोण आहेत, काय आहेत हे त्यांना माहिती नसेल.. ते
त्यांच्या काळात जगण्यासाठी नव्हते....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बुद्धावरची तीन
पुस्तकं आणलीयत... धर्मानंद कोसंबी यांचंही पुस्तक मिळवलंय. वाचते आहे... वेगळं
काही समजतं आहे.. बुद्धाने चैनीचा गृहस्थाश्रम आणि संन्याशांची तपश्चर्या दोन्हीचा
निषेध केला. त्यानी सर्व समकालिन वाद नाकारले. परलोक चर्चा त्यानी अनावश्यक मानली.
दुःख दूर करणे महत्त्वाचे मानले... त्याने गृहत्याग केला तो केवळ आत्मज्ञान,
आत्मबोध करून घेण्यासाठी नाही. परस्पर सलोख्यानं चालणारी समाजरचना कशी करता येईल
असा विचार तो सतत करत असे. तपश्चर्येने यावर काही मार्ग सापडेल म्हणून त्याने
गृहत्याग करून तपश्चर्या केली. पण त्यातून काही निष्पन्न होत नाही हे पाहून
तपश्चर्या सोडून दिली आणि एक अभिनव मध्यम मार्ग शोधून काढला. त्याच्या या
क्रांतिकारी विचारांमुळे त्याला नास्तिक, अक्रियावादी मानले गेले...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बुद्धाने यज्ञ,
जातिभेद यांचा निषेध केला. ‘यज्ञ’ बेकारी नाहीशी करण्यासाठी करावा असे सुचवले.
बेकारी घालवण्यासाठी यज्ञ म्हणजे रोजगार हमी योजना.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१८.६.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज मूड जाण्याची
परिसीमा झाली. सकाळी आणि संध्याकाळी अनावरपणे चिडले. मनातल्या मनात खुशाल वाईट
विचार येऊ दिले. कुणाचं तरी देणं दिल्यासारखे. पारा नॉर्मलवर आला लगेच. धुमसत
राहिले नाही. स्वतःला टोचत राहिले नाही. तरी प्रसन्नता कोसो मैल दूर आहे. आणि मी
नखशिखांत दुश्चित अवस्थेत बुडते आहे. रूटीन पार पाडते आहे.... एकदा पूर्ण
भिजल्यावर एखादी सर अंगावर आली तर तिच्यापासून बचावण्यासाठी धावत नाही आपण तसं
झालंय. तब्येत, मूड कशाकडेच लक्ष द्यायचं नाही. नुसतं पाहात राहायचं. ‘</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">Tolarance is obediance to
God.. </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सहन करणं म्हणजे
ईश्वराची आज्ञा पाळणं’ असं कुठं तरी वाचलं होतं. मनातल्या बिथरलेपणापुढे अशा
शहाणपणाचे तुकडे टाकते आहे. शिदोरी काठोकाठ भरलेली आहे. त्यातल्या कोणत्या चेंडूचा
नेम बसेल कळत नाहीए...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">..... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">११, १३.७.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज जयंत नारळीकरांचा
सकाळ पेपरमधला लेख वाचला. त्यातल्या ‘विश्वात आपण एकटेच आहोत का?’ या प्रश्नातील
आपण म्हणजे ‘पृथ्वी’ हे स्केल लक्षात घेऊन विश्वातील गहन अथांगात आपण एकटेच आहोत
या भयंकर कल्पनेनं पृथ्वीवरील सर्व मानवजात, जीवसृष्टी एखाद्या घरातील
भावंडांसारखी एकमेकांना बिलगून बसली आहे असं चित्र डोळ्यासमोरून तरळून गेलं...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१९९५ सालच्या ‘लाहो’
या कवितासंग्रहानंतरच्या कविता एकत्र करतेय. नव्या संग्रहाची तयारी...!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१५, १९, २५.९.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बँकेत नवीन
योजनेनुसार आपोआप प्रमोशन मिळते आहे. ते स्वीकारावे म्हणून जवळची, सोयीची शाखा
देणार आहेत. बरीच उलटसुलट चर्चा चालू आहे. होय नाही करत मी ते स्वीकारायचं ठरवते आहे..
याकडे मी स्वतःतील मर्यादांच्या पार होण्याच्या दिशेने केलेला प्रयत्न म्हणून
पाहते आहे. जे मला जमत नाही, जमावं असं वाटत नाही त्यातला ‘आळस’ झटकून फुल
स्विंगमधे नोकरी करायचं ठरलं... स्वेच्छानिवृत्तीचे वेध लागलेलेच आहेत. प्रमोशन
घेऊन बाहेर पडेन तेव्हा आत्मविश्वास वाढलेला असेल...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">चोवीस तारखेला
‘स्पेशल असिस्टंट’ च्या पोस्टसाठी लेखी स्वीकृती दिली आणि निर्णय-प्रक्रियेवर पडदा
पडला..! यथावकाश त्यासाठीचं आठ दिवसांचं ट्रेनिंग झालं...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">......</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२५.११, ११.१२.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कवितासंग्रहाचं
स्क्रिप्ट डीटीपीला गेलं. ‘मी एक दर्शनबिंदू’ असं शीर्षक अचानक सुचलं आणि पक्क
झालं... मुखपृष्ठाची निवड झालीय. आता मनोगत लिहायचंय..</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">पुस्तकाचं मी करायचं
काम संपलं... पुस्तक चांगलं होईल आणि त्याचं भवितव्यही असं लिहिता लिहिता मनात
आलंय... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२३.१२.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज एम ए (मराठी)चं
सर्टिफिकेट मिळालं. प्रथम वर्ग असं लिहिलेलं पाहून छान वाटलं... कवितासंग्रहही
तयार होऊन हातात आला... वर्षाखेर छान साजरी झाली..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-46783624592022221382022-08-17T09:57:00.003+05:302022-08-17T09:57:29.658+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ५<p><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२०</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मग मीही सुंदर दिसेन
झाडासारखी..!</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१३,१४.१.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">चंद्रकोर कपाळावर
कोरावी असं प्रथम कुणाला सुचलं असेल? चेहर्याला चंद्राची उपमा देणार्या
कवीपेक्षा ही कल्पना व्यापक आहे..! कपाळ म्हणजे आकाशच झालं की..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ज्ञानेश्वरांनी
‘ब्रह्म सत्य जगन्मिथ्या’ मधलं ‘ब्रह्म सत्य’ मानलं. पण विश्व मिथ्या हे मानलं
नाही. विश्व हे मिथ्या, खोटं नाही तर ते ‘ब्रह्म’चा विलास आहे असं म्हटलं.
शंकराचार्यांच्या तत्त्वाचं असं आकलन करून घेणं हे ज्ञानेश्वरांचं ज्ञानेश्वरपण..!
जगन्मिथ्या याचा शब्दशः अर्थ न घेता त्यातलं काव्यात्म सत्य (पोएटिक ट्रुथ) लक्षात
घ्यायला हवं ते घेतलं जात नव्हतं ‘जगन्मिथ्या’चा निराशावादी, स्थितीप्रिय बनवणारा
परिणाम होऊ लागला होता. ज्ञानेश्वरांनी ‘नाही असं नाही’ ही भाषा बदलली. शून्यामागे
एक अंक काढला. आणि निरर्थकाला अर्थपूर्ण केलं. ‘मिथ्या’ला चिद्विलास म्हटलं..!
अभ्यासाच्या निमित्तने चाललेल्या आजच्या वाचनातून हे समजलं आणि ग्रेट वाटलं.
ज्ञानेश्वरी वाचनाचा मूड आला.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बुद्ध, शंकराचार्य,
चक्रधर यांच्या व्यापक अलिप्त दृष्टीला जगातील व्यवहार क्षणिक, आभासमय वाटणारच.
त्यांनी आपले हे जाणवणे, आकलन सर्वसामान्यांसमोर मांडले ते प्रपंचात अतिरिक्त
लडबडण्याच्या संदर्भात. अतिरिक्तपणाची सीमा ओळखता आली पाहिजे. आपण मोठे झाल्यावर
पेन्सिल हरवली म्हणून रडणार नाही. त्या हरवण्याचं दुःख आपल्याला रडण्याइतकं मोठं
वाटणार नाही. बुद्ध, शंकराचार्य, चक्रधर हे बुद्धी, ज्ञान, अनुभूतीच्या पातळीवर
इतके ‘मोठे’ झाले की जगातले कुठलेच दुःख त्यांना रडण्याइतके मोठे वाटले नाही.
इतकंच नाही तर ते दुःख, दुःखच वाटलं नाही. ते दुःख निर्माण करणार्या घटना
तात्कालिक, क्षणिक, आभासमय, खोट्या वाटल्या. एखाद्या कवीने आपले ‘वाटणे’ शब्दबद्ध
करावे तसे त्यांनी हे उत्कट, प्रगल्भ ‘वाटणे’ तत्त्वविचार म्हणून सांगितले असेल...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">......</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२८.२.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कवितेचा एक दुसरा
प्रवाह जो मला आतापर्यंत अपरिचित होता, आता ओळखीचा झाला आहे, त्या प्रवाहामागच्या
कविताबाह्य भूमिकेसह.. आणि मी अस्वस्थ होते आहे. माझी अस्वस्थता नक्की कशासाठी
आहे? ती मला कुठे नेणार आहे? माझ्या कवितेतील वैचारिकता हे कदाचित तिचं सामर्थ्यही
असेल. पण तसं ठामपणे म्हणणारं कोणी भेटत नाहीए.... जसजसं वाचन वाढतं आहे तसतसं आपण
काहीच नाही.. कुठेच नाही हे असमाधान वाढतं आहे. त्यामुळे अस्वस्थता? मी स्वतःशी
प्रामाणिक राहून लिहीत राहावं... स्वतःला वाढवत राहावं..</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सकाळी फार ग्रेट
वाटतं ते संध्याकाळी बुटकं वाटतं... हे माझ्या वाढीचं चिन्ह आहे आणि
अस्वस्थतेचंही....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१९.४.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कॉलनीच्या
सुरुवातीला एक झाड आहे. वाळक्या, मळक्या पानांनी भरलेलं होतं. त्याच्या शेजारचं
झाड पिवळ्या फुलांनी नखशिखांत भरलेलं... हे झाड सहनसिद्धी प्राप्त झाल्यासारखं उभं
होतं स्वस्थ. हळूहळू पानगळ झाली. हे पुरतं रिकामं झालं. मग शेंड्यापासून पिवळ्या
फुलांची झुंबरं लटकू लागली. हिरवी कोवळी पानं लकाकू लागली. मधून मधून वाळक्या
शेंगा आणि गळता गळता लटकून राहिलेली काही पानं तशीच त्या झळाळत्या झुंबरांच्या
मधून... त्याला हे झटकावसं वाटलं नाही. जे जसं आलं.... गेलं त्याचा सहज स्वीकार
करत राहिलं ते.... मी रोज त्याच्याकडे बघते जाता-येता. ते खूप सुंदर दिसते आहे.
जसे आहे तसे. वाळक्या शेंगा आणि मळक्या पानांसकट... पिवळी झुंबरं आणि कोवळ्या
पोपटी पानांसकट...! या झाडासारखं नुसतं असण्याचा सराव करायला हवा. सहनसिद्धी असो
नसो.. नुसतं सहज असणं.. आहे त्या सगळ्यासकट.. मग मीही सुंदर दिसेन झाडासारखी..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">......</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३१.५.१९९९</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एम.ए. मराठी पार्ट २
परीक्षा संपली. छान लिहीता आलं नाही याची रुखरुख वाटत राहिली बराच वेळ....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">परीक्षा झाल्याबरोबर
सातारा- औंध ठरल्याप्रमाणे झालं... परतीच्या प्रवासात गाडीत माझ्या शेजारी एक
शेतकरीण होती. तिच्याशी चक्क गप्पा मारल्या. तिची मळलेली मुलं फरसाण खात होती. ती
ज्योतिबाला जाऊन आली होती. त्यांनी होळीत वाजवतात तसला डमरू (टिमकी) आणला होता.
त्या मुलानं तो काढला आणि वाजवायला लागला. त्रासायला झालं नाही. उलट मजा वाटली. तो
बसमधे खुशाल खाली बसला.. त्याच्या आईनं बसू दिलं.. खालच्या कचर्याचं त्यांना काही
वाटलं नाही. त्यांच्या या करण्याचाही एक जैविक अर्थ भावून गेला. ‘सुसंस्कृत’ होता
होता आपण जगण्यापासूनच दुरावत जातो... ही माणसं जगण्याच्या जवळ राहतात असं वाटून
गेलं.. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">गाडीत एक मुलगा
अचानक किंचाळला. सगळी ताडकन त्याच्याकडे बघायला लागली. काय झालं? कुणाला काही
कळेना... मग तो ओरडला ‘इंडिया जीत गया..’ जिंकल्यामुळे आपण महत्त्वाच्या फेरीत
प्रवेश केला. सगळ्यांनी त्याच्या उत्स्फूर्त प्रतिसादाला दाद दिली. इंडियानं
जिंकणं या विषयीचा हा सार्वत्रिक आनंद बराच बोलका आहे.. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-12589031347574646232022-08-17T09:55:00.000+05:302022-08-17T09:55:07.075+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ४<p><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१९</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सगळंच </span></b><b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">at somebody else’s cost</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२.५.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">समोरच्या कुंडीतल्या
मोगर्याच्या पानावर वरून थेंब थेंब पाणी पडतंय... प्रत्येक टपोर्या थेंबाच्या
धक्क्यानं ते छोटसं झाड हलतंय. पानावर पडलेला पाण्याचा थेंब पानानं सांभाळून
ठेवलाय... त्याच्या टोकाशी येऊन तो थांबलाय. त्या दोघांचा सहवास काही क्षणांपुरता.
वरून आणखी एखाद-दुसरा थेंब येईल, फार तर तिसरा चौथा.. मग त्यांच्या धक्क्यानं हा
पहिला थेंब गळून पडेल. आणि त्याजागी हळूहळू दुसरा थंब येईल. या थेंबांची ये-जा
सांभाळणारं, अनुभवणारं पान स्वतःही हळुच केव्हातरी गळून पडेल. आणि त्याच्या जागी
दुसरं उगवेल. पानांची ही ये-जा सोसणारं झाडही... हे चक्र फिरत राहातं. निरोप आणि
स्वागत दोन्ही दोन अवस्थांच्या प्रतिक्रिया आहेत फक्त. त्या नाइलाजानं द्याव्या लागतात
तशा सहर्ष स्वीकारताही येतात..</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१३.८.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">काल ‘विद्रोही
कविता’ या कवितासंग्रहाची प्रस्तावना वाचली. केवळ सुख-चैनच नाही तर सर्व श्रेष्ठ
कला, मूल्ये, उच्चतम असं सगळंच </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">at somebody else’s cost </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">असा फील आला. जसं मुळं आणि
फळं.... फिरणार्या राहाटाची भरलेली गाडगी वर येतात.. रिकामी होऊन परत खाली
जातात... झाडं स्थिर दिसली तरी तिथंही असंच चक्र चालू आहे. मुळं जीवनरस पुरवतात
झाडांना आणि पानं फळं फुलं अखेर सुकून खाली पडतात.. जमिनीत गाडली जातात.. खत बनून
मुळांना जीवनरस पुरवतात. एका वेगळ्या अर्थानी, वेगळ्या तर्हेनी वेगळ्या पातळीवर
‘आहेरे’ वर्ग देणं चुकतं करतच असतो. शोषण करण्याची क्रिया शोषले जाण्याच्या
क्रियेची दृश्य बाजू असते. जन्माला आल्यापासून जसा आपला मृत्यूकडेच प्रवास चाललेला
असतो...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">तरी क्रांती व्हावी.
उलथापालथ व्हावी. फळांना फळ या अवस्थेतच कळावं मुळांचं गाडलेलं असणं.. आणि
मुळांनाही कळावी फळ-फुलांच्या शोषणाची जीवघेणी रीत...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२७.९.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आवाजाच्या अनावर
लाटांपासून बचावेल असे एकही बेट उरलेले नाही. मेंदूतील श्रवण केंद्रावर एकामागून
एक आघात होताहेत. बांधकामावरच्या सिमेंट-वाळूच्या पाट्या एकीकडून दुसरीकडे जलद पोचवणार्या
मजुरांच्या रांगेप्रमाणे मेंदूतील पेशी ध्वनी-संवेदन एकमेकींच्या हाती देत पुढे
पोचवताना त्यांना निमिषभराचीही उसंत मिळत नाहीए... पुराचे पाणी घरात शिरल्यावर
जीवाच्या भीतीने वरच्या वरच्या मजल्यावर जात राहावे तसे या आवाजाच्या पुरापासून
बचाव करण्यासाठी कुठे जाता येईल?...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भोवतीच्या समाजात
आपापल्या वृत्ती-कोषात जगत असतात सगळे... आवाजाच्या भोवर्यात भेलकांडून झिंग
एन्जॉय करणारे आणि त्रासून त्रासून अगतिकतेच्या दरीत कोसळणारे... खुशाल झापडं
लावून जगणारे आणि भोवतीच्या अनाचाराबद्दल आक्रोश करणारे... बदलासाठी झगडणारे किंवा
कुरतडत राहणारे स्वतःला... त्याच त्याच रेकॉर्ड्स आलटून पालटून लावणारे आणि
नव्यासाठी आसुसलेले... स्वतःच्या नावाची पाटी घेऊन भिरभिरत राहणारे आणि तहानेमागे
तृप्तपणे धावणारे... प्रतिक्षिप्तपणे वागण्याचे कार्य असलेल्या इंद्रियांप्रमाणे
अंतःप्रेरणेच्या आदेशाची वाट न पाहताच प्रतिक्षिप्तपणे जगत असतात माणसं..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">९.१२.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘ते’ पूर्ण आहे...
हे पूर्ण आहे...’ ही विनोबांनी मराठीत केलेली प्रार्थना मूळ संस्कृतमधून समजून
घ्यावी असं वाटलं... प्रथम ज्याला ही पूर्णत्वाची जाणीव झाली असेल तो किती उंचीवर
पोचला असेल..! त्याची खूण म्हणून त्यानं ती अनुभूती शब्दबद्ध करून ठेवली. तिथे
निशाण रोवून सर्वांना आवाहन देत राहिला. एक सर्वकालिक शहाणपण नोंदवून ठेवलं.
त्यानं जाणिवेचा एक मार्ग प्रशस्त केला. आपण त्यावरून चालत गेलो तर त्या उगमाच्या
शिखरावर पोचू शकतो...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१८.१२.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज रेडिओवर
‘चिंतन’मधे जे कृष्णमूर्तींचे विचार सांगितले. त्यातल्या एका वाक्याने लक्ष वेधले-
ज्ञान म्हणजे खरंतर अनावरण. पण आपण पुस्तकं वाचून, शिकून त्यावर आवरणं घालत
राहातो...!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-61130374329724944542022-08-17T09:52:00.004+05:302022-08-17T09:52:52.523+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी- ३<p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१८</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">माझं निरीक्षण हा एका
माणसाचा स्व-शोध आहे.</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p> </o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१६.४.१९९८</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">काल चिडाचिड झाली
मनातल्या मनात सगळं फेकून दिलं. फाडाफाडी केली. उव्देगाच्या टोकाशी जाऊन आले.
उबग.. कंटाळा सर्वव्यापी झाला. अशा मूडमधे अभ्यास झालाच नसता म्हणून बँकेत गेले.
या मूडने बर्यापैकी असर टिकवला. पण काम हातावेगळं केलं याचं समाधान वाटलं. संध्याकाळी
खूप दमायला झालं तरी थोडा अभ्यास झाला. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">माझं बिथरणं हे
दाखवण्यासाठी असावं की अजून घसरवणारे बरेच अवशेष बाकी आहेत...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज सकाळी संस्थेत
फिरायला गेले होते. माझ्या नेहमीच्या दगडावर बसले. डोळे मिटून सूर्याकडे बघण्याचा
अनुभव घ्यायची सवय झालेली. प्रथम पिवळा सोनेरी, मग केशरी रंग गडद गडद होत पुन्हा
सोनेरी पिवळा होतो.. आणि डोळ्यांवर हात ठेवला की शांत करणारी अखंड निळाई... हा
रंगाचा खेळ पुन्हा पुन्हा अनुभवण्यासारखा असतो. पण आज सूर्य अजून वर आला नव्हता.
त्यामुळे रंगांचा खेळ अनुभवता आला नाही. तरी डोळे मिटून बसले. सकाळी रेडीओवर
ऐकलेल्या गाण्याची एक ओळ तरंगत होती मनात... दरशन दे रे दे रे भगवंता.. मिटलेल्या
डोळ्यांसमोरच्या अंधार-उजेडात त्याच पोताची एक बारीक कड्यासारखी आकृती दिसली. मनात
कल्पना केली की तो मुकुट आहे कृष्णाचा. खूप दुरून कुणीतरी आपल्याकडे यावं तशी ती
आकृती जवळ येत होती. वाटण्याकडे दुर्लक्ष करून तिचं जवळ येणं पाहात राहिले. तर ती
पणतीची कड आणि ज्योत असल्यासारखी वाटली. अगदी जवळ आली असं वाटत होतं तेव्हाही ती
अजून कितीतरी वेळ येतच होती. विचलित न होता पाहात राहिले. मग सारं सारखं झालं.
अंधार-उजेडाची छटा सर्वभर ताणून बसवल्यासारखी एकसंध निराकार झाली... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जे काही अनुभवलं
त्याचा आनंद वाटला प्रसन्न करणारा.... असा आनंद शेअर करता येत नाही..! </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या सगळ्याचा
व्यवहारी जगण्याशी काय संबंध? काही नाही.. पण तो कशाला असायला हवा? क्षण एक
पुरे... स्टाईल असा निखळ आनंदाचा एक क्षण.. बस इतकंच.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">......</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२८.४.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एम. ए. (मराठी) साठी
एकेक विषय अभ्यासताना अधिकाधिक अंतर्मुख होते आहे आणि बाह्य घटनांबद्दलही जागरुकता
वाढते आहे. माझ्या अंतर्मुखतेला नेहमीच वस्तुनिष्ठतेचं परिमाण मिळत असतं. माझं
निरीक्षण हा एका माणसाचा स्व-शोध आहे.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">अभ्यासाच्या
निमित्ताने दोन्ही महायुद्धे.. जगभरातल्या क्रांत्या या बद्दलची अधिक माहिती समजून
घेण्यातून आकलनात भर पडली. इतिहास आणि भूगोल याची समज हे आकलन वाढण्यासाठी खूप
महत्त्वाची आहे. नाथपंथापासून सर्व संप्रदायातील संत महात्मे तीर्थयात्रेच्या
निमित्ताने पदयात्रा करीत. त्यामुळे त्यांना होणारे समाज, सृष्टी यांचे आकलन
त्यांच्या अंतर्मुखतेला पूर्णतेचे परिमाण देत असेल.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मागे एकदा असं
वाचल्याचं आठवलं की अंतःकरणाची अत्यंत निर्मल, अत्यंत पवित्र अवस्था म्हणजे
मुक्ती. आणि हेही आठवलं की माझ्या आंतरिक प्रवासाचे ध्येय ते आहे. आज असं वाटलं की
आप्पांची (माझे वडील) हीच इच्छा माझ्यात उतरली आहे. मध्यंतरी एकदा जाणवलं होतं
तेही आठवलं..-</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘तीव्र इच्छाच
आपल्याकडून सर्व करून घेते, आपण स्वतःला ‘इच्छेच्या’ स्वाधीन करायचं. किंवा
इच्छेला आपल्या रक्तात मिसळून द्यायचं. मग ती आपल्या निरपेक्ष आपल्या माध्यमातून काम
करते. जसे रक्त, श्वास.. आपल्यासाठी काम करतो. आपली जगण्याची इच्छा जन्मक्षणीच
आपल्या पेशींमधे संक्रमित होते आणि पेशींबरोबर वाढत वाढत अनेक होते. अंतर्बाह्य
आपल्याला लपेटून बसते. इतकी की कधी कधी क्षणिक उव्देगाच्या भरात ‘आता पुरे’ असं
वाटलं तरी ‘पुरे’ होत नाही. थांबत नाही जगणे. श्वासांची जेवढी पुंजी बरोबर आणली
असेल ती संपेपर्यंत ती इच्छा आपल्यात सळसळतच राहते.’ </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आपण ‘निवडलेली’ अशी
इच्छा जिव्हारी लागलेली असली की तीच आपल्यातील कार्यकारी अभियंत्याची जागा घेते.
आणि आतल्या बाहेरच्या सर्व उपलब्धतांना साधन बनवते आणि पूर्णत्वास जाते.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आत्ता लिहिता लिहिता
असं वाटलं की आपली कोणती इच्छा अशी जिव्हारी लागेल, तीव्र बनेल, आणि केव्हा बनेल
यावर बाह्य, वैश्विक इच्छेचे नियंत्रण असते काय? साधी एखाद्यासाठी मनात उगवणारी
शुभेच्छाही प्रत्येक वेळी तितकी हार्दिक असत नाही, तेव्हा वाटलं तरी... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">घरातला पसारा ही
नेहमीच चीड आणणारी गोष्ट. आताशा त्याचा त्रास होत नाही. यात बेफिकीरी नाही.
त्याहून महत्त्वाच्या गोष्टीत लक्ष असल्यामुळे त्याचं महत्त्व कमी वाटणंही नाही.
त्या पसार्यात, त्याच्या अस्ताव्यस्ततेत एक व्यवस्था, सौंदर्य आहे असं जाणवलं. छान
वाटलं. आप्पा ‘कुठे काय विस्कटलंय’ असं म्हणायचे त्यामागे मनाची ही अवस्था असेल?</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-67505608907100097672022-08-17T09:49:00.005+05:302022-08-17T09:49:54.045+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी -२<p><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१७</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘हृदयी स्वयंभचि असे’</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१.४.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘जो जे वांछिल तो ते
लाहो प्राणिजात’.... सातशे वर्षांपूर्वी सर्वांसाठी केलेली ही प्रार्थना आत्ता
माझ्या डोळांसमोर आहे. ती मला दिलासा देते आहे. प्रार्थनेच्या उद्गारपूर्व
अवकाशातील सदिच्छांची कंपनं या पट्टीवर छापलेल्या अक्षरांत बद्ध आहेत. त्या
अक्षरांपलिकडे जाऊन त्या कंपनांना स्पर्श करण्याचा प्रयत्न मी करते आहे.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आज सकाळी झोपेत
‘प्रभाते मनी राम चिंतीत जावा’ हे आठवलं. यातील ‘चिंतीत’मधे बरंच काही मननीय आहे,
‘पुढे वैखरी राम आधी वदावा’ यातही समजलेय त्याहून अधिक काही आहे... उच्चार नंतर...
त्या आधीच राम मनात उमटावा.. असं काही...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सकाळी अभंगांची
कॅसेट ऐकली.. ‘तुका म्हणे सोपी केली पायवाट..’ ही ओळ पूर्वसूरींची कृतज्ञता म्हणून
त्यांनी लिहिली. ती त्यांच्यासाठी म्हणाविशी वाटली..</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२.४.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भाषाशास्त्राचा
अभ्यास चाललाय. ओम या उच्चाराची व्याप्ती ‘अ ऊ’ (कण्ठ्य उच्चार) ते ‘म’ (ओष्ठ्य
उच्चार) जाणवून स्तिमित व्हायला झालं... </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भाषा कशी निर्माण
झाली ते वाचताना मजा आली. घशातून आवाज निघतो याची समज माणसाला आली आणि या आवाजांचा
उपयोग संदेशनासाठी होतो हेही लक्षात आलं. तेव्हा गंमत वाटून मुलांनी खेळण्याशी खेळ
करावा तसा माणसाने घशातून निघणार्या ध्वनीशी केला असेल. खेळता खेळता त्याला
वेगवेगळे ध्वनी सापडले असतील. आणि अधिक चांगले संदेशन साधले गेले असेल. त्याची
पुनरावृत्ती झाली असेल. मग अनुकरण झाले असेल. रूढी बनली असेल. संकेत मान्यता पावले
असतील.... हे वाचताना मनात आलं, ‘मा निषाद...’ हे वाल्मिकी ऋषींचे काव्योद्गार
नोंदले गेले म्हणून आपल्याला माहिती झाले. पहिली ध्वनीसंहिता केव्हा निर्माण झाली
असेल? कोणत्या अनुभूतीला प्रथम उच्चार मिळाला? असे उच्चार मिळून अभिव्यक्ती व्दारा
ते इतरांपर्यंत पोचवले जाऊ लागले त्यापूर्वी या आतच पडून राहणार्या अनुभवांचे काय
होत असेल? त्यांचे स्वरूप कसे असेल?</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p> </o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३.४.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ज्ञानेश्वरीतल्या
१०८ ओव्यांचं छोटं पुस्तक पुन्हा वाचतेय. अधिक आतला अर्थ कळतोय. या अर्थाच्या जवळ
जातेय असाही अनुभव येतो आहे. कृतज्ञतेचा एक निश्वास आपोआप बाहेर पडला आत्ता....
त्यातली एक ओवी अशी-</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मोटके गुरुमुखे
उदैजत दिसे । हृदयी स्वयंभचि असे । प्रत्यक्ष फावो लागे तैसे । आपैसयाचि ॥<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">इथे ‘गुरू’ संदर्भात
‘जग संपूर्ण गुरु दिसे’ (संत एकनाथ) हे आठवलं. आणि<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>‘हृदयी स्वयंभचि असे’ या संदर्भात प्रॉफेटमधलं
शेवटचं अल्मुस्तफाचं म्हणणं...</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">I only speak to you
in words of that which you yourselves know in thoughts... And what is word
knowledge but a shadow of wordless knowledge..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-88596452885882437432022-08-17T09:47:00.007+05:302022-08-17T09:47:58.494+05:30मार्च १९९८-२००० मधील नोंदी -१<p> </p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">१६</span></b><b><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><b><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">वाढण्याचा क्षण टिपता येत
नाही.</span></b></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२६.३.९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">काल कमावलेलं आज छोटं वाटतं
आहे....</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">वाढण्याचा क्षण
टिपता येत नाही. पण काल रात्री सगळ्याच्या पार होताना हा ‘तो क्षण’ असं जाणवून
गेलं..</span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">अर्घ्य द्यावीत तसे अश्रू
ओघळत होते. माझं सगळं सगळं हवं असणं, सगळ्या इच्छा एक एक करत सोडत होते मी ‘ओम नमः
शिवाय’ या नामोच्चारामधे.... त्या अवस्थेचं वर्णन आणखी करवत नाहीए..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">......</span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२८.३.१९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">लाल रसरशित
सूर्य.... पाणी भरण्यासाठी सामूहिक नळावर कॅनची रांग... लंगडत येणारा भिकारी...
अखेरचं, वाळून काळं पडत आलेलं पान सांभाळत उभा असलेला भणंग नग्न वृक्ष... मरून
पडलेल्या कुत्र्याच्या एका पिल्लाशेजारी दुसर्या पिल्लाला पाजत असलेली कुत्री....
गळून पडलेल्या पानांचा पसारा सर्वत्र.. अभ्यास करणार्या मुली इथे..तिथे..
कोणत्याही ऋतूत तसाच डेरेदार स्वस्थ राहाणारा वृक्ष... आज सकाळी फिरायला गेले
तेव्हा ही मंडळी भेटली.... आज साळुंक्या भेटल्या नाहीत. ते दूध पिणारं पिल्लू मरून
पडलेल्या पिल्लाच्या जवळ आलं. मीही मान फिरवून निघून न जाता पाहिलं ते दृश्य....
मृत्यू तिथं येऊन गेला होता. ते पिल्लू म्हणजे मृत्यूच्या स्मृतीचं दृश्य रूप
होतं. दूध पिऊन आलेल्या पिल्लाने या पिल्लाच्या अंगाचा वास घेतला आणि निघून गेले
हळू हळू.. मीही..! </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">(अशा दृश्यांचा
विचार आता वेगळ्या प्रकारे होतो आहे...</span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> </span><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">एम. ए. (मराठी) एक्सटर्नल करते आहे. अभ्यास चालू आहे...
त्यामुळे विचारांना नवी चालना मिळते आहे....)</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">या सर्वाचे यथातथ्य,
दिसले तसे वर्णन म्हणजे वास्तववादी लेखन आणि त्यावर आपल्या भावनांचे, कल्पनांचे
आरोपण, म्हणजे रोमँटिसिझम? दिसले तसे वर्णन करण्यातून ‘माहिती’शिवाय आणखी काय
कळेल? की कल्पना करायला वाचकांना मोकळीक ठेवायची? एखाद्या दृश्यामुळे मनात उमटणारे
कल्पना तरंग, भावना प्रत्येकाच्या वेगळ्या असतात. प्रतिभावंत लेखकाला अगदी वेगळं
वाटू शकेल. त्याच्या त्या संदर्भातल्या अभिव्यक्तीतून कलात्मक सत्याचा बोध होऊ
शकतो. वाचकावर दृश्याकडे बघण्याचे संस्कार होतात तेही म्हत्त्वाचेच ना?</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">घटनांचं यथातथ्य
वर्णन करताना प्रतिभावंत लेखकानं केलेली ‘घटनांची निवड’ हीच असामान्य असते.
सर्वसामान्य लोकांना ज्या घटनांबद्दल विशेष काही वाटत नाही आणि म्हणून ज्या सहजपणे
विसरल्या जातात अशा घटनांत एखाद्या कवीला महत्त्वाचं काही जाणवतं. तो त्या घटना
फक्त शेजारी शेजारी ठेवतो. आणि आपलं जाणवणं सूचित करतो. घटनांमधून घटनांपलिकडचं
व्यक्त न करता व्यक्त होतं. जे सूचित होतं ती कविता..!</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">.....</span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">३१ ३ १९९८</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">साहित्याचा,
संप्रदायांचा इतिहास पाहिला की अनेक ‘का?’ चे उत्तर मिळते. प्रत्येक वर्तमान
स्थिती ही आधीच्या पगड्यातून बाहेर पडण्याचा केलेला प्रयत्न असते. प्रत्येक टप्पा
हा इतिहासाच्या साखळीतला एक दुवा असतो. आणि तो कितीही वेगळा म्हटला तरी आधीच्या
टप्प्याच्या हतात हात घालूनच उभा असतो. त्यामुळे आधीचे काही अवशेष (प्रतिक्रिया
म्हणून दुसरे टोक गाठलेले असले तरीही) नव्या अवस्थेत येतातच. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">नाथपंथपूर्व काळात
ज्या समजुती, प्रथा होत्या त्या अधःपतनाच्या टोकाशी आलेल्या होत्या. नाथ
संप्रदायाने प्रस्थापित अधःपतीत स्थितीविरुद्ध बंड करून नवे वळण दिले. अव्दैत
तत्त्वज्ञान, लोकभाषेचा वापर, लोकाभिमुखता, समाजाकडे बघण्याचा उदार.. सर्वसमावेशक
दृष्टिकोन, योगमार्ग, गुरूभक्ती, कृष्णभक्ती (यांना अवशेष किंवा प्रतिक्रिया
म्हणता येईल) या गोष्टी नाथपंथाने इतिहासाला दिल्या. महानुभाव, वारकरी पंथाने
त्यातले काही घेऊन, नवे जोडून नवा मार्ग आखला. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">अभिजातवादाला
प्रतिक्रिया म्हणून रोमँटिसिझम आला. रोमँटिसिझमला प्रतिक्रिया म्हणून वास्तववाद
आला. तसा नाथपूर्व अवस्थेला प्रतिक्रिया म्हणून नाथपंथ आला असे वाटून गेले.</span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">‘आणि हे कर्म मी
कर्ता । का आचरेन या अर्था । ऐसा अभिमान झणें चित्ता । रिगो देसी ॥’ या ओळी
वाचताना वरचं सगळं मनात आलं. तत्त्वज्ञानही असंच कात टाकत, नवी धारण करत पुढे जात
असतं. अमुक एका टप्प्याचं सुटेपणानं मूल्य ठरवून त्याचे कौतुक किंवा त्यावर टीका
करणं चूक आहे. </span><span style="font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: HI;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">
</span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">***<o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: HI; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></p><p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><br /></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-9463147840512472962022-07-25T06:37:00.005+05:302022-07-25T06:43:16.327+05:30माझ्या डायरीतून- ७८<p> </p><p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मी माझ्या ‘असण्या’ची भूमिका बदलली आहे.</span></b></p><p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><br /></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२३.५.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">व्हॉट्सॅपवर
एक व्हिडिओ पाहिला. त्यातला संवाद- </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">“तुम्हे गरमी
नहीं लगती? कितनी धूप है बाहर..’.. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘सोचता हूँ तो
लगती है...!” </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">गरमी
प्रत्यक्षात असली तरी ती आपल्या जाणिवेचा भाग होत नाही तोपर्यंत जाणवत नाही...
त्याचा त्रास होत नाही. प्रत्येक बाबतीत हे लागू होऊ शकतं...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.....<o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">८-२६.६.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मागे एकदा मारामारी
करत भांडणार्या मुलांना म्हटलं, ‘अरे भांडू नका’ तर मुलं म्हणाली, ‘का पण आम्ही
खेळतोय’... ही आठवण मनात घर करून आहे. वेगवेगळ्या संदर्भात ती आठवते. आज वाटलं
जगण्यातल्या सगळ्या भांडण मारामारीकडे ‘आम्ही खेळतोय’ असं पाहता येईल.. शारीरिक
दुखण्या-खुपण्यांकडेही असं बघता येईल... देहाच्या मैदानावर देहातल्या अगणित
पेशींचे वेगवेगळे युद्ध चालू असते.. कित्येक लढाया आपल्या नकळतच समाप्त होतात.
काहींची दखल घ्यावी लागते.. काहींकडे ‘खेळ’ म्हणून पाहता येते. दखल घेणं हाही एक
खेळ म्हणता येईल.. देहाकडे दुरून पाहता आलं तरच त्यातल्या घडामोडींना खेळ म्हणता
येईल... एकेका अवयवावर राज्य येतं.. बाकीचे लपून बसतात....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">माझा देह...
माझ्या आईचं बाळ... तिनं माझ्या हातात सोपवलं होतं... त्याला मोठं होत जाताना मी
पाहात होते. त्याच्या भरवशावर मी कुठे कुठे फिरत राहिले. आता ते थकलंय आणि माझं
लक्ष वेधून घेतंय तर मी त्याच्याजवळ असायला हवं.. ‘तो मी नव्हेच’ म्हणून नाळ तोडू
नये..! मी देहात्मभाव सर्जक बनवीन. आमच्यातलं नातं फुलवत ठेवीन. उमेदीचं बळ देईन..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">लॉकडाऊनच्या
अस्थिर वातावरणाची सर्वांना सवय झालीय. रूटीन चेक अपसाठी अपॉइंटमेंट घेतली आणि
जायचंय याचा फार विचार न करता सहज जाऊन आलो. तपासण्यादरम्यानही अगदी निवांत होते.
वेटिंग करताना दिसणार्या हॉस्पिटलमधल्या नेहमीच्या दृश्यांकडे बघताना अस्वस्थ
व्हायला झालं नाही. मी बसले होते तिथे जवळच एका माणसाला स्ट्रेचवर झोपवून आणलं
होतं. तोही सोनोग्राफीच्या रांगेत होता बहुधा. दया, हतबलता, नाइलाज, काय हे..
कशाला अट्टहास.. असं काही मनात आलं नाही..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">रिपोर्ट्स
नॉर्मल आले. आता एक वर्ष काही काळजी नाही..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘पहाट पावलं’
लेखांचं ‘विचारांचे कवडसे’ नावानं ईपुस्तक प्रकाशित झालं... आता ‘विचारार्थ’
उपक्रमातील लेखांचं स्क्रिप्ट केलंय.. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">कामं हातवेगळी
झाली की छान वाटतंय तोपर्यंत रिकामपण येतं.. आनंदी राहायचं ठरवून चेहरा हसरा
करतेय... लोकांनी छान म्हटलं की आपल्याला छान वाटतं. तसं आपणच आपल्याला छान
म्हणायचं आणि खुश व्हायचं. आपल्याला<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>आनंद
हवा तर आपणच आनंदरूप व्हायचं. बाह्य, वरवरचा, कृत्रिम कृतीरूप आनंद घेता घेता
आपल्याला जन्मजात स्वयंभू आनंदमय कोषात शिरत येईल..! छान आहे ना कल्पनाविलास..?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१९.७.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">नवीन कविता
सुचताहेत. ‘भेटे नवी राई’ संग्रहानंतरच्या या कविता ‘नव्या पर्वाच्या प्रतीक्षेत’
शीर्षकाखाली सेव्ह करून ठेवतेय.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मी माझ्या
‘असण्या’ची भूमिका बदलली आहे. ‘एक्झिटच्या प्रतीक्षेत बसलेली’ हे तिचं जुनं नाव
बदलून ‘नाट्यात रमलेली’ हे नाव दिलं आहे. नवी भूमिका निभावताना छान वाटतं आहे....
घरात थोडं रीनोव्हेशन करून घ्यायचा विचार चालू झालाय... ‘जिजीविषेत शतं समः’चं बोट
धरल्यामुळे आता पंचाहत्तरी साजरी करण्याचा विचार अशक्य वाटत नाहीए... माझं कुंपण
मृगजळासारखं दूर जात आपला पैस वाढवून घेतं आहे...! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">४-३०.८.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘विचारार्थ’
ईपुस्तक तयार झालं. फेसबुकवर झळकलं... मुखपृष्ठासह पूर्ण निर्मिती माझी आहे..
त्यामुळे समाधान वाटतं आहे..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘विचारांचे
कवडसे’ आणि ‘विचारार्थ’ या दोन्ही ईपुस्तकांचं मंदा खांडगे यांच्या हस्ते ऑनलाईन
प्रकाशन झालं.. आश्लेषा महाजन आणि निलीमा गुंडी छान बोलल्या.. एकूण कार्यक्रम
सुटसुटीत, छान झाला.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">४.१०.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘ज्ञानेश्वरीतील
उपमा’ आणि ‘</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Thoughts in a
Nutshell’</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> या दोन ब्लॉगचं ईपुस्तक करण्याची
कल्पना सुचलीय... कल्पना सुचल्यावर लगेच कामाला लागले आणि महिनाअखेर पर्यंत दोन्ही
ईपुस्तकं प्रकाशितही झाली. डॉ. सदानंद मोरे सरांच्या हस्ते ऑनलाईन प्रकाशन झालं..
सर खूप छान बोलले. हुरूप वाढला...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">या वर्षानं
ईपुस्तक निर्मितीचं नवं दालन उघडून दिलं..! पेरलेल्यातून नवं उगवायला सुरुवात
झाली..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">***</span></p><span style="font-size: medium;">मीही आहे त्या खेळात <br /><br />भोवती कशाकशाचा<br />हाहाकार माजलेला असताना<br />आयुष्याच्या तिन्हीसांजेला<br />मी शांत बसले आहे<br />खिडकीच्या चौकटीतून दिसणार्या<br />आपल्या वाटच्या<br />एक तुकडा आकाशाकडे पाहत... <br /><br />मन प्रसन्न आहे<br />त्याला उमगलंय<br />आनंद.. संताप.. वेदना.. क्लेष.....<br />हे सर्व भिडू आहेत<br />एका विराट खेळातले<br />मीही आहे त्या खेळात<br />आता भोज्या बनून पाहते आहे <br /><br />बाहेर सगळं पूर्ववत चालू आहे<br />अधिकच भयकारी..<br />खचवणारं झालंय आता <br /><br />पण दुरून पाहताना वाटतंय<br />सृष्टीच्या आरंभापासून सुरू आहे<br />हे नवरसांचं संमेलन..<br />आणि आपला जन्म म्हणजे<br />जीवनाच्या या संमेलनात<br />सहभागी होण्यासाठी<br />मिळालेलं निमंत्रण आहे..! <br /><br />मी आता रंगमंचावर नाही<br />नवनवीन खेळ पाहात<br />श्रोत्यात बसले आहे..<br />समोरच्या नाट्याला आणि<br />माझ्या इथं असण्याला दाद देत..!<br />***<br />(‘नव्या पर्वाच्या प्रतीक्षेत’मधून)<br />आसावरी काकडे</span>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-12961592358219182692022-07-24T06:22:00.005+05:302022-07-24T06:24:12.445+05:30माझ्या डायरीतून- ७७<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">जगणं आपल्या हातात आहे. मृत्यू
नाही..!!!</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१-३१.१.२०२१</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">गुड मॉर्निंग
ग्रुपवर ‘गीता आणि आपण’ हा गीतेतील निवडक श्लोकांचा उपक्रम झाल्यावर आता खलील
जिब्रानच्या प्रॉफेट पुस्तकातील विचार अनुवादासह देण्याचा उपक्रम सुरू केलाय.
अनुवाद माझा भाऊ भास्कर आपटे करतोय त्यामुळे मी त्या विषयात फार गुंतलेली नाही....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आज काहीतरी
सुचायला हवं... नव्या वर्षाचं उद्घाटन करणारं... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ऑनलाईन
कार्यक्रमांचा सिलसिला याही वर्षी चालू राहिला.. ‘विद्याताई, त्यांच्या
पुस्तकातून’ या विषयावरच्या कार्यक्रमात मी त्यांच्या ‘साकव’ या पुस्तकावर बोलले..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">शिकागो मराठी
मंडळात ‘कविता आणि गप्पा’ असा कार्यक्रम झाला. माझ्या बरोबर संदीप अवचट होता. आमचं
ट्यूनिंग छान जमलं.. कवितावाचनानंतरची प्रश्नोत्तरं छान झाली.. समाधान वाटलं.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१०.२.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">एका कामाच्या
निमित्तानं तीन अनुवादित पुस्तकं वाचली.. ‘काहीच नष्ट होत नाही’ मूळ हिंदी प्रियदर्शन.
अनुवाद विजय चोरमारे, ‘वन पार्ट वुमन’ मूळ तमिळ- पेरुमल मुरुगन. अनुवाद प्रणव
सखदेव आणि ‘मध्यरात्रीनंतरचे तास’ मूळ तमिळ- सलमा. अनुवाद सोनाली नवांगुळ.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">खूप वेगळं
जीवनदर्शन घडलं एकेका पुस्तकातून...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">३.३.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">लसीकरण सुरू
झाले आहे. एकेकजण लस घेऊन आल्यावर फोटो टाकतायत. अभिनंदन चाललंय.. इव्हेंट साजरा
केल्यासारखं चाललंय... आम्हीही त्यात सामिल झालो.. मजाच वाटते आहे. पूर्ण जगाला
वेठीस धरून मानसिकता बदलायचं हे सामर्थ्य अजब आहे. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">३-३०.४.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">कोरोनाची
दुसरी लाट आलीय. पुन्हा भीती.. अस्थिरता, लॉकडाऊन, ‘</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Ambulance’</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">च्या सायरनचे आवाज...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">या वातावरणाचा
एक परिणाम म्हणून काही होत असलं तरी लगेच डॉक्टरकडे जाणं थोपवावं लागतंय.
एकप्रकारे परिस्थितीच निर्णय घेते आहे.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२१ तारखेला
दुसरा डोस घेतला. त्रास झाला नाही. फायनल सर्टिफिकेट मिळाले. त्याला पासपोर्टचं
महत्त्व आलंय...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">दुसरी लाट
हातपाय पसरते आहे.. रोज धक्कादायक बातम्या कानावर येतायत.. वेगवेगळ्या कारणांनी
अगदी जवळच्या नात्यातली, शेजारची माणसं गेल्याचं वृत्त कानावर येतंय.. एकावर एक
अशा बातम्या आणि कोरोनाचा कहर त्यामुळे अस्वस्थता ठाण मांडून बसलीय... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">भैरवी
पुरंदरेनं फेसबुकवर अनुभव लिहिलाय... आपला आपण श्वास घेता येण्यातला आनंद जबरदस्त
आहे... काही दुखत असेल तर आपण सहनशक्ती वाढवू शकतो. पण श्वास घेता येत नसेल तर
काय?.... तो घेता येण्यासाठी तिला सापडलेला उपाय म्हणजे आपण सगळ्यात आनंद घेणे.. दुसर्याला
देणे.. मन आनंदी असेल तर प्राणवायूचं स्वागत होतं..! अनुभवातून आलेला तिचा हा
विचार मननीय वाटला...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१-२०.५.२०२१</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">रोजचा
सूर्योदय नव्याने आनंद देतो... उमलणारी तीच फुलं नव्याने लक्ष वेधतात... तशा शारीर
वेदनाही रोज नवे रूप घेऊन येतात. या नवनवोन्मेषशाली वेदनांचा आनंद घेता आला तर..?
किंवा वेदनेला जी प्रतिक्रिया दिली जाते तिलाच आनंद म्हटलं तर..?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ईशावास्य
उपनिषद रोज म्हणता म्हणता ‘ओम पूर्णमदः...’ हा शांतिमंत्र, ‘ईशावास्यमिदं सर्वम्..’
हा पहिला मंत्र आणि ‘कुर्वन्नेवेह कर्माणी..’ हा दुसरा मंत्र यांच्या आशयाची
अंतर्गत संगती काय आहे ते उमगलं... ‘ते’ पूर्ण आहे... तिथून वैश्विक आयोजन होते
आहे. जे पूर्ण आहे तेच ‘इदं सर्वम्’ मधे वसतीला असते. आणि त्याच्या सहकार्याने ते
आयोजन होते आहे.... या सर्वातला ‘मी’ एक किंचित कण...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">वैश्विक
आयोजनात मी स्वतःला समर्पित करते आहे. हे अर्घ्यदान... तुझे तुला.... हा वैश्विक
आशय जाणवून, त्याला स्पर्श करून, ग्रेटर सेल्फशी हस्तांदोलन करून खाली, रोजच्या
‘मी’मधे उतरायचं आणि दिनचर्या पार पाडायची.. पहिल्या मंत्रातील ‘तेन त्यक्तेन’
म्हणजे कर्म करण्यासाठी खाली उतरणे..! </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Think Globaly act localy..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘कुर्वन्नेवेह
कर्माणी... श्वास घेण्यापासूनची प्रत्येक लहान-मोठी, महत्त्वाची-बिन महत्त्वाची
कृती-(कर्म) करत राहून शंभर वर्षे जगण्याची इच्छा धरावी. हेच आपल्या हातात आहे. दुसरं
काही नाही. या कर्मांतून सुटकेसाठी मृत्यूची इच्छा धरणं चूक आहे... कारण जगणं
आपल्या हातात आहे. मृत्यू नाही..!!!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आपण आपल्या
देहाचे विश्वस्त असतो. हे ‘क्षेत्र’ रक्षणासाठी आपल्याला दिलेले आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-84500248617703802832022-07-23T06:10:00.000+05:302022-07-23T06:10:00.347+05:30माझ्या डायरीतून- ७६<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आता परतीचा मार्ग नाही...</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१-१५.४.२०२०</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सकाळी
उठल्यापासून ‘बाहेर पडू नका.. काळजी घ्या.. हात धुवा.. अंतर ठेवा..’ अशा सूचना
दिल्या जातायत लाउडस्पिकरवर.. फोन लावला कुणाला तर रिंग व्हायच्या आधी या सूचना
ऐकू येतायत... या घाबरवणार्या पार्श्वसंगीतावर दिनचर्या चालू आहे.... रामायण
महाभारत मालिका चालू केल्या आहेत टीव्हीवर. सकाळ संध्याकाळ एकेक भाग दाखवतायत. वेळ
छान जातोय..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">व्हॉट्सॅपवरच्या
गुड मॉर्निंग उपक्रमात आता चांगदेवपासष्टी हा विषय घ्यायचा ठरवलंय.. चांगले स्वागत
झाले आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पाच तारखेला
रविवारी रात्री नऊ वाजता नऊ मिनिटे इलेक्ट्रिक दिवे बंद करून साधे दिवे लावायचेत
प्रार्थनेचा एक भाग म्हणून.. पंतप्रधानांचं आवाहन आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">संपूर्ण
लॉकडाऊन अनुभवत आहोत. घरात सर्व वस्तूंची रेलचेल असायची. आता एकेका वस्तूसाठी
अवलंबून राहावं लागतंय.. वस्तू मिळतही नाहीएत... १४ तारखेला पहिले २१ दिवसांचे
लॉकडाऊन संपले. तीन मे पर्यंत परत वाढवलेय. काही भाग सील केले आहेत. बातम्यांमधे
सतत कोरोना बाधितांची, मृतांची संख्या किती वाढतेय ते सांगतायत...! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">हे वातावरण हळूहळू
अंगवळणी पडायला लागलंय.... ही लाट किती वर उसळून खाली येणार आहे कोणजाणे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ओळखीचे लोक
एकमेकांना फोन करतायत. ‘काळजी घ्या’ हे जगण्याच्या गाण्याचं ध्रुवपद झालंय. जवळची
सगळी ओके आहेत. बाळं जन्माला येतायत. आई-वडील सुखावतायत. सूर्य उगवतोय.. मावळतोय.
फुलं फुलतायत खुशाल.. आकाश रंगाकार बदलत सुखरूप आहे वर.... पक्षी किलबिल करतायत. मुलं
खेळतायत... वॉचमन गस्त घालतोय</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">रात्री</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">...</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> कुत्री भुंकतायत.. आपापल्या घरात
सर्वांचे चहा- नाश्ते- जेवणं- झोपणं.. सर्व चालू आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">घरातून बाहेर
न पडता स्वतःची काळजी घेणं हे समाजकार्य आहे सध्या. या भयंकर साथीला पुरून उरायचं
आहे. कुणीही यावं उचलून न्यावं हे नाही चालणार...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पण ज्यांना
घरंच नाहीत, जे काम नसल्यामुळे बेकार झालेत त्यांचे हाल चालले आहेत. सरकार,
समाजकार्य करणार्या संस्था त्यांच्या गरजा भागवण्याचा प्रयत्न करत आहेत.
डॉक्टर्स, नर्सेस, सफाई कामगार, पोलीस यांची कामं वाढलीयत....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कसं असेल जग
या साथीच्या भयंकर त्सुनामीतून बाहेर पडलेलं? ‘माझ्यासारखं जैसे थे’? की अमूलाग्र
परिवर्तन होईल?.. थोडं तरी बदलेलंच जग... बदलावं..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१८.५.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">लॉडाऊन अजून
चालू आहे. विषाणूंविषयीच्या अतिरिक्त माहितीमुळे समजुतीचा गोंधळही अजून चालू आहे.
व्यक्तीशः मला, शेजार्या-पाजार्यांना, नातेवाईकांना विशेष त्रास नाही. पण बातम्यांमुळे
बाहेर वातावरण तंग आहे ते कळतेय. आता परिस्थितीशी जुळवून घेत जगणं भाग आहे. अमुक
दिवसात हे संपेल आणि सर्व सुरळीत होईल याची शाश्वती नाही. हे नाही तर ते सोबत
असणारच आहे. नव्या बदलत गेलेल्या राहाणीचे, ‘विकासाचे’ साइड इफेक्ट्स सोसावे
लागणार.. तंत्रज्ञान, जागतिकीकरण, विकास.. हे एक आकर्षक पॅकेज आहे, ‘अटी लागू’
असलेले. अटी न पाहता मान्य केलेले, करावे लागलेले. अशिक्षित माणसाने न वाचता
कागदावर अंगठा उठवावा तसं वागतो आहोत आपण... पण आता परतीचा मार्ग नाही. कुणीतरी
आपल्या सर्वांसाठी हे पॅकेज स्वीकारून टाकले आहे.... त्याच्या फायद्यांचा लाभ घेत
आनंदात जगताना ‘घेतलेल्या कर्जा’चे मजबूत हप्ते फेडावे लागणं अपरिहार्य आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१०, १२.६.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मास्क,
सॅनिटायझर, अंतर ठेऊन बसणे.. अशी सर्व सावधगिरी बाळगत आज जोशी हॉस्पिटलला रुटीन
चेक अप टेस्ट झाल्या... <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>डॉ भट यांना
रिपोर्ट दाखवून आलो. सर्व ओके आहे. पण तिथलं वातावरण अस्वस्थ करणारं होतं. डॉक्टर,
असिस्टंट्स, रिसेप्शनिस्ट... सर्व पूर्ण ‘युनिफॉर्म’मधे.. गाऊन, मास्क, डोक्याला
कव्हर, हँड ग्लोव्हज, चेहर्यावर शिल्ड.... गोंधळलेली अस्वस्थता सगळीकडे भरून
राहिलेली वाटली. आलेल्या प्रत्येकाचं टेंपरेचर बघून बसायला देत होते. दारात
सॅनिटझरची बाटली.. अशी सर्व यंत्रणा ठेवून काम चालले होते.. असं वातावरण.. तरी पेशंटसची
गर्दी नेहमीसारखीच...!!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आता बाहेर
सर्व पूर्ववत चालू झालंय. पण कार्यक्रमांना अजून परवानगी नाही. त्यामुळे ऑनलाईन
कार्यक्रम चालू झाले आहेत... मला बाहेर गावी कार्यक्रमांना जाता येत नव्हतं..
ऑनलाईन सुविधेमुळे तेही शक्य झालं. त्यामुळे उसंत मिळू नये इतके कार्यक्रम सुरू
झाले.. ‘भेटे नवी राई’ कवितासंग्रहाचंही ऑनलाईन प्रकाशन झालं. कवीसंमेलन, मुलाखत,
भाषण, मार्गदर्शन, ‘लेखक आपल्या भेटीला’ अंतर्गत विविध शाळांमधे विद्यार्थ्यांशी
संवाद.. असे बरेच कार्यक्रम होत राहिले. दीपक चोप्रा यांनी तयार केलेला २१
दिवसांचा ऑनलाईन मेडीटेशन कोर्सही केला...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२७.११, ३१.१२.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कोरोना साथ
आटोक्यात आली म्हणता म्हणता आता दुसरी लाट आलीय म्हणे परदेशात. इकडे येऊ नये
म्हणून ‘काळजी घ्या’ असं सांगायला सुरुवात झालीय..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कोरोना
संकटानं पूर्ण जग हदरवलं. स्वतःला सांभाळणं हे आव्हान प्रत्येकासमोर होतं. बघता
बघता एकेक लॉकडाऊन पार करत नववर्षात पदार्पणाच्या दाराशी पोचलं आहे जग. या सर्व
काळात दिनचर्येच्या पार्श्वभूमीवर भोवतीच्या अस्वस्थतेचे सावट राहिले..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-23349260754311820682022-07-22T06:04:00.003+05:302022-07-22T06:04:37.165+05:30माझ्या डायरीतून- ७५<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">प्रत्येकाचा स्वतःचा तुरुंग...</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">३-२९.१.२०२०</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">या वर्षी माझ्या
‘गुड मॉर्निंग’ या व्हॉट्सॅप ग्रुपवरील उपक्रमात छायाचित्र कविता देण्याऐवजी वेगळं
काही करावं असं मनात आलं. आधी हा विचार सांगून काही अभंगांचं दोहा फॉर्ममधे मी
केलेलं रूपांतर कालपासून शेअर करायला सुरुवात केली... थोडे दिवस ते झाल्यावर
‘तुकोबा ते विठोबा’ असा विषय घेतला..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२, ११, २८.२.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">तीस
जानेवारीला विद्याताई बाळ गेल्या. जसं ठरवलं होतं तसं सामोरं गेल्या मृत्यूला...
अंत्यदर्शनाला कधी जात नाही कुणाच्या. पण या वेळेस गेले होते. रडू आलं. खूप आठवणी
आहेत... माझ्या कोणत्याही मनोगताची सांगता त्यांच्या उल्लेखाशिवाय होत नाही... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘मिळून सार्याजणी’साठी
त्यांच्यावर लेख लिहायला सांगितला होता. लिहून पाठवलाय.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘भेटे नवी
राई’ कवितासंग्रह तयार होऊन हातात आला. निर्मिती छानच झाली आहे... प्रकाशन समारंभ
करायचा आहे महिनाअखेर असं नीतीन मोरे यांनी सांगितलंय...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">११.३.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">जगावर कोरोना
व्हायरसचं संकट आलंय. बातम्यांचा पाऊस पडतोय सगळीकडून. नाही म्हटलं तरी भीती
वाटतेच आहे. जी लक्षणं सांगतायत ती तर आपल्यात दिसतायतच असं वाटत राहिलं... एक बरं
की नुकतंच डॉक्टरकडे जाऊन आल्यामुळे खुलासा झाला जरा... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मिळून सार्याजणी
अंकात विद्याताईंचं शेवटचं मनोगत छापलंय. ते काहीसं हतबल निराशेतून</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">, </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">त्राग्यातून आलेलं
वाटलं. त्यांच्या बोलण्यातले त्रोटक उद्गार- सुपारी देऊन काम करून घेणे.. सर्प
मित्रांना बोलावणे... इ. संभ्रमात टाकणारे आहेत. त्यातून सूचित होतंय ते अतर्क्य
आहे. त्यांच्याही विचारात बसणारं नाही... लिव्हिंग विलचा काही उपयोग नाही, इ ओ एल
(एंड ऑफ लाईफ) फॉर्मचा काही उपयोग नाही.... मग मृत्यूची वाट पाहावी लागणारांसाठी
असे मार्ग उरावेत... हा अनुभव निराश करणारा आहे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">थोडक्यात, जीव
आहे तोपर्यंत आपण त्याच्या बाजूनं उभं राहायला हवं. तपासण्या, उपचार बंद करण्याचा
तर काहीच उपयोग नाही. ते बंद करून लगेच मृत्यू येईल असं थोडंच आहे?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२३.३.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कोरोना संसर्ग
रोखण्यासाठी हळूहळू एकेक बंदी आणत आता आज कर्फ्यूच लागू केला आहे. युद्धकाळात अशी
वेळ येते.... रोज या विषयाचं गांभिर्य वाढत चाललं आहे. जगभरात ही बंदी आहे. वरून
कोणी पाहात असेल तर ही ‘शांतता’ कशी वाटेल? हे कधी आटोक्यात येणार?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सगळ्या जगाला
कुणीतरी वेठीस धरलं आहे. युरोपमधली स्थिती दाखवणारे व्हिडीओज, मेसेजेस येत आहेत.
ते भयंकर आहेत. तशी वेळ आपल्यावर येऊ नये म्हणून इथले सरकार सगळीकडून बंदी आणत
आहे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मला घरात
राहण्याची सवय आहे. बाहेर जाण्याचा कंटाळाच आहे. तरी आता खाली सुद्धा जाता येत
नाहीए.. हे अवघड वाटते आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">हे काहीतरी
फॅड आहे, उगीच काहीतरी पसरवतायत असं वाटता वाटता त्याचं गांभिर्य स्वीकारणं भाग
पडतं आहे... प्रत्येकजण आपापल्या कुटुंबासोबत घरात बंद आहेत. प्रत्येकाचा स्वतःचा
तुरुंग. आत सगळे स्वातंत्र्य. काही शिक्षा नाही..... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२५,२९.३.२०२०</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल
पंतप्रधानांनी जगातली परिस्थिती लक्षात घेऊन चौदा एप्रिलपर्यंत पूर्ण भारत बंद
ठेवण्याचा निर्णय जाहीर केला आहे. कुणीही घराबाहेर पडायचे नाहीए. परदेशातल्या
बातम्या तर घाबरवतायत.. वैश्विक महामारीचं हे संकट कोणत्याही जागतिक युद्धापेक्षा
भयंकर आणि तोंड द्यायला अवघड आहे. या शत्रुशी लढण्याचे प्रयत्न तज्ञ लोक आपापल्या
परीनं करत आहेत. सामान्य लोकांनी घरात राहून स्वतःचं स्वास्थ्य सांभाळून त्यांना
मदत करायची आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सगळा वेळ
रिकामा आहे... पण या विषयीच्या बातम्यांनी मन ग्रस्त आहे. लेखन वाचन काही सुचत
नाहीए...<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पूर्ण लॉकडाऊन
आहे. वेगवेगळ्या कारणांनी कुठे कुठे अडकलेली माणसं गर्दी करून सैरभैर होऊन धावत
आहेत. त्यांची सोय कशी करावी हे कुणाला सुधरत नाहीए... विषाणूचं स्वरूप पाहता हे
चित्र हताश करणारं आहे.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">गरजेच्या
गोष्टी दूध.. खाद्यपदार्थ उपलब्ध आहे. गरजूंना पाकिटं पुरवली जात आहेत.... बाहेरून
आणलेल्या वस्तू घरात घेताना कोणती, किती काळजी घेणार..? कशाला हात लागला तर ते लगेच
धुवायचे... आपल्याच हातांवर सतत अविश्वास... समस्या आणि उपाय-योजना यांची सांगड
कितपत घातली जातेय कोणजाणे... प्रत्येक दिवस अधिक गंभीर रूप घेऊन उगवतोय.. जगानं
अशी परिस्थिती पूर्वी कधी अनुभवली नसेल... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-27766134783188389662022-07-21T06:07:00.005+05:302022-07-21T06:07:42.140+05:30माझ्या डायरीतून- ७४<p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">अंतर्मुख विचार ही पण एक साधनाच?</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१४, २१.७,</span></b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"> <b>१७, २५.८.२०१९</b></span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘आनंदघन’
दिवाळीअंकासाठी ‘भगवद्गीता आणि मी’ या विषयावर लेख लिहिण्याच्या निमित्तानं गीता
मुळातून वाचावी अशी प्रेरणा झाली. गीताई, ज्ञानेश्वरी अशा वाचनामुळे गीतेचा विषय
माहिती होता. पण संस्कृत भाषा समजत नाही म्हणून मूळ संस्कृत गीता वाचलीच नव्हती.
आमच्या शेजारी राहणारी श्रीकांत सरीता गीता धर्म मंडळात गीता म्हणायला शिकलीय.
तिच्याकडून शिकून रोज दहा श्लोक म्हणायला लागले.</span><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">तस्मात गीता –
रमेश सप्रे हे पुस्तक मिळालंय. त्यात २२ श्लोक आहेत. ते पाठ करून म्हणायचं ठरवलं.
पण अर्थ समजून घेतल्यावर ते संकलन महत्त्वाचं वाटलं नाही. त्यापेक्षा गीता वाचताना
मला जे महत्त्वाचे वाटतील ते ओळीनी लिहून घेऊन पाठ करावेत असं वाटलं.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सर्दीचे जंतू
आणि माझ्यातल्या पांढर्या पेशी यांचे युद्ध चालू आहे. आवाज फुटत नाही म्हणजे काय
ते अनुभवतेय. एक दोन दिवसात आवाज ठीक झाल्यावर गीता पठण चालू झालं... स्पष्ट
शब्दोच्चार येण्यावर भर दिला जातोय. अर्थ आधी समजून घेतला तरी म्हणताना समजून
म्हटलं जात नाहीए... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘विचारार्थ’
उपक्रम छान चाललाय. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">उत्साह टिकला.
गीता पठण पूर्ण झाले. पण त्याच्या जोडीनं आशयात रमता आलं नाही. आधिक आकलन, निष्ठा,
भक्ती असं काही झालं नाही....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२५.९.२०१९</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मधे एकदा
सांगलीहून श्री जगदाळे यांचा फोन होता. सांगलीत पूर परिस्थिती असताना बारा दिवस
घरात अडकले होते. तेव्हा ‘ईशावास्य..’ हे माझं पुस्तक वाचत होते. पुस्तक आवडल्याचे
सांगत होते. परवा फोन करून भेटायला आले... आता वाचन बास. अंतरंग साधना करायला हवी
असं त्यांना वाटत होतं. त्या संदर्भात बोलायला आले होते. पण मी काही साधना करत
नाही असं सांगितलं... मग त्यावर फारसा संवाद झाला नाही. नंतर वाटलं की अंतर्मुख
विचार ही पण एक साधनाच असेल तर ती मी करते आहे..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल आनंद
नाडकर्णी यांचा फोन होता. तेही ‘ईशावास्य..’ वाचतायत. ते ठाण्यात वेदान्त आणि
व्यक्तिमत्वविकास यावर तीन दिवस शिबीर घेणार आहेत. त्याच्या तयारीत त्यांना माझ्या
पुस्तकाचा उपयोग झाला असं सांगत होते. समाधान वाटलं..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२७.१०, १६.१२.२०१९</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘भेटे नवी
राई’ कवितासंग्रहाचं स्क्रिप्ट नीतीन मोरे यांच्या सुखायन प्रकाशनाकडे दिले आहे.
आदरानं काढताहेत. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">म्हातारपण हे
दुसरं बालपण असं म्हणतात. पण ते शारीरिक<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>पातळीवरच राहातं. मनही तसं मूल व्हायला हवं.... काही दुखत असेल तर त्या
दुखण्याच्या आकाराइतकंच नाही दुखत मन. त्याच्या मागे पुढे धावते आणि दुखणे
विस्तारून टाकते... पाय, गुढगा, कंबर दुखणं चालू आहे. त्याला सामोरं जायचा कमी
त्रासाचा मार्ग शोधतेय..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आरतीच्या
कवितासंग्रहाच्या प्रकाशनाला गेले होते. मी ब्लर्ब लिहिले म्हणून सत्कार केला. नको
वाटत होतं पण गेले. स्टेजवर चढताना उतरताना आधार घ्यावा लागला... पूर्वी असं कुणी
कार्यक्रमात दिसलं की ‘या वयात, त्रास होत असताना कशाला यायचं?’ असा विचार मनात
यायचा.. मी आता तेच करते आहे...! याला काय म्हणावं?... आपल्यावर वेळ आली की समजते
त्या वेळची मानसिकता..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘भेटे नवी
राई’ तयार होत आलं. चांगलं होईल असं वाटतं... ‘विचारार्थ’ उपक्रम वर्षभर राबवला
याचं समाधान आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">बघता बघता
वर्ष संपत आलं... वय वाढलं. अनुभवलेल्या पावसाळ्यांच्या संख्येत भर पडली..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-77838668662582366132022-07-20T06:08:00.004+05:302022-07-20T06:08:49.613+05:30माझ्या डायरीतून- ७३<p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">‘ऑल इज वेल’चा सिग्नल मिळाला</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१-८.१.२०१९</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">नवीन
वर्षाच्या हार्दिक शुभेच्छा...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल शेजारची मैत्रिण
रेखाकडे ३१ डिसेंबर साजरा केला.. फुगे लावून घर सजवलेलं.. खाणं..पिणं.. गप्पा..
गाणी.. फोटो काढणं.. ते लगेच शेअर करणं.. सगळं हौसेनं केलं तिनं... मजा घेतली
आम्हीही.. आनंद वाटून घ्यायचा.. साजरा करायचा.. सगळ्यांना दाखवायचा.. स्वतःला,
इतरांना बूस्ट करण्याचा हा एक उपाय...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पेट स्कॅन
टेस्ट झाली.. एकूण तपासणी सत्रातला हा बहुधा शेवटचा टप्पा. रिपोर्ट डॉक्टरना दाखवून
आलो. सर्व ओके आहे. बघता बघता सर्व तपासण्या झाल्या. ‘ऑल इज वेल’चा सिग्नल मिळाला
आणि नव्या वर्षाची गाडी सुटली..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">एक तारखेपासून
गाण्याचा क्लास लावला आहे. श्वसनाचा व्यायाम म्हणून रोज एक गाणं म्हणायाला सुरुवात
केली होती. म्हणतेच आहे तर जरा बरं म्हणता यावं म्हणून कॉलनीतल्याच मैत्रिणीचा
क्लास लावलाय..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पाच तारखेपासून
साहित्य प्रेमी भगिनी मंडळाच्या व्हॉट्सॅप ग्रुपवर ‘विचारार्थ’ हा उपक्रम सुरू
करते आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">९.३.२०१९</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कॅन्सर
सरव्हायव्हर म्हणून घेतलेली सोनाली बेंद्रेची मुलाखत ऐकली. असंख्यांच्या अनुभवाला सेलीब्रेटी
लोक कसे सामोरे जातात या बद्दल सामान्यांना उत्सुकता असते. तिनं छानच निभावलं
सगळं... या काळात झालेल्या आंतरिक संघर्षात स्वतःला सावरताना तिनं लॉजिकल
थिंकिंगचा आधार घेतला. ‘हे मला का झालं?’ याचा पाठपुरावा करताना नशिबासारख्या
गोष्टींचा आधार न घेता विवेकाचा आधार घेतला हे विशेष वाटलं. बर्याचदा कळतं पण वळत
नाही असं होतं. अशा वेळी लोक अध्यात्मिक साधनेचा आधार घेतात... ती म्हणाली, मला आध्यात्म
कळत नाही. पण मला आलेल्या अनुभवातून मी म्हणू शकते की माणुसकीवरचं प्रेम हेच
अध्यात्माचं सार आहे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">या निमित्तानं
पुन्हा स्वतः बद्दल विचार झाला.. मी याला कशी सामोरी गेले त्याचा आढावा घेतला
गेला.. ‘बाय बाय’ करण्याचं निमित्त म्हणून एका कोपर्यात या आपत्तीचं स्वागतच झालं
होतं. आजार थर्ड डीग्री थर्ड स्टेजचा आहे हे समजल्यावर ‘आता सहा महिने राहिले’
याचा डॉक्टरांनी सांगण्यापूर्वीच स्वीकार झाला. पण तसं काहीच झालं नाही. नाही..होय
करत सर्व उपचार करून घेतले. त्या अग्निदिव्यातून उजळून निघताना वाटलं आपल्या हातून
काही घडायचं असेल म्हणून हा अनुभव वट्याला आला... रोगजंतूंबरोबर केसबीस.. सगळं
अवांछित नाहीसं झालं... रिनोव्हेशन केलेल्या घरासारखं झालं शरीर... पण गेलेले केस
हळूहळू परत आले तसे बाकीचे सगळे अवांछितही हळूहळू हजर झाले. मी ‘नॉर्मल’ झाले आणि
मागील पानावरून पुढे दिनचर्या सुरू झाली. भव्य..दिव्य, वेगळं काही घडलं नाही. छोटी
छोटी कामं हातून होत राहिली अगदीच काही नाही असं नाही.. पण एवढ्यासाठीच का झाला
‘पुनर्जन्म’? असं वाटून मन खट्टू झालं... हळूहळू या अपेक्षाभंगाची धग निवली. असं
बरं होऊन बाहेर पडलेल्या असंख्यांपैकीच मी एक..! फार अपेक्षा कराव्या असं काही
घडलंच नाही हे मान्य करून, सामान्यपण स्वीकारून जमेल ते करत छोट्या परिघात आनंद
देत-घेत राहाण्यात आता समाधान मानते आहे.,,!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२४.४,
२.५.२०१९</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘लेखकाची
गोष्ट’ हे विश्राम गुप्ते यांचं पुस्तक वाचतेय. त्यातील ‘वाचन-लेखनातून मी कसा घडत
गेलो’ याचा आलेख म्हणजे भ्रमनिरासांचा प्रवास वाटतोय.. साहित्य वर्तुळातल्या
सगळ्या ग्रेट वाटणार्या गोष्टींमधला पोकळपणा उघडा केला आहे. इतकं आतलं, इतकं खरं
लिहिण्यासाठी वाचन मनन यांचा आवाका दांडगा असायला हवा... पाश्चात्य साहित्याच्या
तुलनेत मराठी लेखक, वाचक, समीक्षक कसे किरकोळ आहेत ते येताजाता सारखं दाखवून
दिलेलं आहे. हे सर्व वाचताना जाम कॉम्लेक्स आला.. या पुस्तकानं अस्वस्थ.. अंतर्मुख
केलं..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">या
पार्श्वभूमीवर एका कवीसंमेलनाला गेले होते. अनिच्छेनच. कार्यक्रम खूपच उशीरा सुरू
झाला. तोपर्यंत सहनशक्ती संपलेली. काहीच छान वाटत नव्हतं. ‘लेखकाच्या गोष्टी’नं
वारंवार मराठी साहित्याचं क्षुद्रपण परोपरीनं दाखवून दिलेलं... अख्ख मराठी विश्वच
इतकं लहान परीघ असलेलं.. तर त्यात हे असे समारंभ साजरे करणे म्हणजे जगण्याला दयनीय
उत आणणंच आहे.. असं वाटत राहिलं...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘लेखकाची
गोष्ट’ मधे सगळ्याचा इतका किस काढलाय की वाटलं सर्व धडपडीचा<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>‘भमनिरास’ हाच सारांश निघतो... आजाराच्या
अनुभवानं सगळ्यातलं वैयर्थ दाखवून दिलंय.. आता कशाचा जाच करून घ्यायचा नाही. आला
क्षण आपला. तेव्हा जे वाटेल, जमेल ते करायचं..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">५.७.२०१९</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">रुटीन चालू
आहे. व्यायामामधे गाणं सामिल झालं आहे. आज एक हिंदी गाणं म्हटलं. ‘चलो एक बार
फिरसे अजनबी बन जाएँ हम दोनो..’ गाणं म्हणताना एकदम मनात आलं की यातलं हम दोनो
म्हणजे शरीर आणि चैतन्यतत्त्व..! हे आधी वेगळे, अपरिचित, अजनबीच असतात.
जन्म-पक्रियेत ते एकत्र येतात. शरीर थकलं की त्याला म्हणावसं वाटू लागतं- ‘चलो एक
बार फिरसे अजनबी बन जाएँ हम दोनो..’</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-55677816783284468802022-07-19T06:29:00.003+05:302022-07-19T06:29:38.134+05:30माझ्या डायरीतून- ७२<p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">जिवंत राहिल्याचं सार्थक झालं..</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१४,१५.८.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज ‘ओम पूर्णमदः
पूर्णमिदं..’ हा मंत्र म्हणताना जाणवलं की मृत्यू म्हणजे या जगण्याच्या त्रासातून
सुटका नाही. सगळं पूर्ण, एकाकार असेल तर जगणं – मरणं, असणं – नसणं.. म्हणजे ताटात
काय आणि वाटीत काय..! कुठल्या ना कुठल्या आकारात असावंच लागणार.. असण्यातून सुटका
नाही...</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Man is condemned
to be free’ </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">च्या चालीवर माणसाला ‘असावं’च लागतं..
असं म्हणता येईल.. एक मुक्तक लिहिलं-</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘कळी असा वा गळुन पडा असण्यातुन सुटका नाही</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">इथे रमा वा निघून जा असण्यातुन सुटका नाही</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पूर्णच असते आहे ते अन पूर्णच बाकी उरते</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">नसण्याला नाही
जागा असण्यातुन सुटका नाही..!’</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><br /></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">असं जाणवून
काल एकदम मोकळं वाटायला लागलं..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">३.९.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल एकांचा
फोन होता... ‘शिक्षण संक्रमण’ अंकातील इयत्ता दहावीच्या अभ्यासक्रमात असलेल्या ‘खोद
आणखी थोडेसे’ या माझ्या कवितेवर लिहिलेला लेख वाचून त्यांना नैराश्याच्या काळात
धीर आला असं सांगत होते. ते जिल्हा परिषदेच्या शाळेत नोकरीला आहेत. त्यांची नोकरी
धोक्यात आहे. सर्व प्रकारचे प्रयत्न करूनही यश मिळत नाही म्हणून जीव देण्याच्या टोकाचे
निराश झाले होते. कविता वाचून त्यांना या परिस्थितीत उभं राहायचं बळ मिळालं असं
म्हणाले.... ऐकून बरं वाटलं. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">एवढा व्याप
करून जिवंत राहिल्याचं सार्थक झालं असं मनात येऊन गेलं..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘पहाट पावलं’
मधल्या लेखांनाही छान प्रतिसाद मिळतो आहे..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">७.११.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">परवा रेखाशी
बर्याच गप्पा झाल्या. बरेच दिवस मनात येतं आहे की मी सतत ‘स्वीकारा’च्या टोकावरच
उभी असते सारी आवराआवर करून.. ‘परततच होते मी..’ असा भाव असतो. माझ्या या
मानसिकतेची समीक्षा कशी करता येईल? जे स्वीकारतेय ते निमूट, तक्रार न करता हे ठीक.
पण बदलण्याचा प्रयत्न न करता हा स्वीकार आहे का? तसं नाही खरं तर.. कारण लेखनाच्या
बाबतीत मी कृतीशील आहे. मागे लागत नाही, हाव धरत नाही पण समोर येतंय ते नाकारतही
नाहीए. तब्येतीच्या बाबतीत वेळोवेळी तपासण्या, वेळेवर औषधं, पथ्य इ. सर्व
प्रामाणिकपणे करतेच आहे. या सर्व प्रयत्नांचं चित्र मी स्वीकाराच्या कॅनव्हासवर
रेखते आहे.... मी संघर्ष करत नाही याचा अर्थ मी अट्टहास करत नाही. माझा ‘स्वीकार’
म्हणजे लढण्याआधीच शस्त्र टाकणं नाही तर अपेक्षांवर तुळशीपत्र ठेवणं..! त्यामुळं
जे मिळतं ते सगळंच जमेत दाखल होतं आणि म्हणता येतं की मृगजळासारखं माझं कुंपण आणखी
थोडं दूर गेलंय...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१०.१२.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">साहित्य
प्रेमी भगिनी मंडळाच्या स्त्री साहित्य संमेलनात पाच संक्षिप्त कादंबर्यांचं
प्रकाशन झालं. त्यात ‘आनंदी गोपाळ’ कादंबरीही होती. पुस्तकाची एक प्रत, मानधन देऊन
सत्कार झाला सगळ्यांबरोबर. पुस्तक हातात आल्याचा आनंद झाला मनापासून. स्क्रिप्ट
एकदा दिल्यावर परत काहीच करावं लागलं नाही. वाटही पाहावी लागली नाही....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२०.१२.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">बोनडेन्सिटी
टेस्ट झाली. डॉ. गोडबोलेंना रिपोर्ट दाखवून आलो. वयानुसार बोनडेन्सिटी कमीच होत
जाते. ती स्थिर राहिली हे महत्त्वाचं असं म्हणाले. परत टेस्ट सांगितली नाही... हेच
अपेक्षित होतं. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">छांदोग्य
उपनिषद वाचतेय... भाग्यलता पाटसकर मॅडमचा फोन होता. हे उपनिषद शिकवताना त्यांनी
माझ्या ‘मॅरेथॉन’ या ‘पहाट पावलं’मधल्या लेखाचा संदर्भ दिला असं सांगत होत्या.
एखादी कल्पना मनाचा ठाव घेऊन सर्वत्र जाणवणे म्हणजे काय ते कळावे म्हणून...
छांदोग्य उपनिषदात त्या ऋषींना सगळीकडे ‘साम’ जाणवू लागला म्हणजे काय हे त्या
समजावत होत्या.. हे ऐकून साम म्हणजे काय याची उत्सुकता वाटली. त्यातून हे वाचन
सुरू झाले. सायनेकर सरांशी या संदर्भात बोलणं झालं. ते छान समजावून सांगतात. ते
म्हणाले, साम म्हणजे एका वाक्यात ‘ईशावस्य’मधे जे ईश तेच ‘छांदोग्या’त साम..! ऐकताना
असं वाटलं की वेद-उपनिषदं म्हणजे ऋषींचा आकलन-प्रवासच आहे....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या मूड छान
आहे. ‘आवराआवरी’चा मूड ‘रहाटाला पुन्हा गती दिली’ असा बदलतोय... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-10762475952194458012022-07-18T06:07:00.004+05:302022-07-18T06:07:45.696+05:30माझ्या डायरीतून- ७१<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">खुराड्यातून बाहेर पडल्यासारखं
वाटलं...</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१.१.२०१८</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आजपासून ‘पहाट पावलं’ हे ‘सकाळ’मधलं सदर
सुरू झालं. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘अथांग’
कादंबरीचे काम प्रकाशनाच्या शेवटच्या टप्प्यावर आहे आणि ‘आनंदी गोपाळ’ कादंबरीचे
काम हातावेगळे होऊन प्रकाशनाच्या पहिल्या टप्प्यावर गेलेय.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या लेखन
जोरात आहे.. छोटं..मोठं बरंच काही चालू आहे. ‘भेटे नवी राई’ कवितासंग्रह करावा असं
मनात यायला लागलंय...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२७.२, १९.४.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘पहाट पावलं’
लेखांना चांगला प्रतिसाद मिळतोय..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘संवादु
अनुवादु’ हे उमा कुलकर्णी यांचं आत्मचरित्र वाचतेय... ग्रीप आलीय. किती सहज
साधेपणानं लिहिलंय.. केवढा समृद्ध अनुभव.. समोर येईल तसा स्वीकारलाय.. छान वाटतंय
वाचताना.. आपणही लिहावं असं मनात तरळून गेलं. वैचारिक प्रवास असं सूत्र घ्यावं..
‘लाहो’ असं शीर्षकही सुचलं..! मजा....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या
डॉक्टरखेरीज इतरत्र जाणं पूर्वीसारखं चालू झालंय. अचानक ठरून कोल्हापूर..
पन्हाळा... पारगाव प्रवासही झाला...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१, १२.५.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">महाराष्ट्र
दिनानिमित्त मेजर जनरल शशीकांत पित्रे यांचं भाषण कॉलनीच्या हॉलमधे झालं...
भारत-चीन सीमा प्रश्न असा विषय होता. दोन्ही देशांचा इतिहास, भूगोल थोडक्यात
सांगून ते विषयाला भिडले. एवढा मोठा विचार-व्यूह तासाभरात डोळ्यासमोर उभा केला.
आर्मीतल्या माणसाच्या तटस्थ दृष्टिकोनातून हे ऐकताना फार छान वाटलं....
खुराड्यातून बाहेर पडल्यासारखं वाटलं.... रोज बातम्यांमधे बघतो, ऐकतो तो भारत आणि
आज दिसलेला भारत... केवढी तफावत आहे.. कुठे कुठे काय काय चाललेलं आहे आणि आपण
त्यापासून किती दूर आहोत..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल
‘अथांग’च्या प्रती हातात आल्या. छान वाटलं. एक प्रतीक्षा संपली..! <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>आमच्या बँकेच्या मैत्रिणींच्या ग्रुपमधे.. मीना
देशपांडेच्या घरी ‘अथांग’चे प्रकाशन साजरे केले. प्रस्तावना आणि एक प्रकरण वाचले.
चर्चा झाली.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१०.७, १.८.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">भाच्याच्या
लग्नाच्या रिसेप्शनला कोल्हापूरला जाऊन आलो. कार्यक्रम, प्रवास सर्व छान झाले.
सगळ्यांच्या भेटी झाल्या. ‘पहाट पावलं’ वाचत असल्याचं कुणी कुणी सांगितलं. आवडतंय,
वाचलं जातंय हे कळल्यावर बरं वाटलं...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">प्रचंड पाऊस
होता. तिथल्या मुक्कामात एकदा भर पावसातून घरी जाताना वाटेतल्या कडाप्पा कठड्याला जोरात
थडकले. पाय घासला गेला. थोडक्यात निभावलं असं वाटलं. पण हळूहळू पाऊल काळेनिळे होऊन
सूज आली. घरगुती औषधं पुरली नाहीत. डॉक्टरकडे जावं लागलं. त्यांनी तपासून औषधं
दिली. एक्सरे काढावा लागला नाही. काही दिवसांनी बरं वाटलं.. ही एक बोनडेन्सिटी
टेस्टच झाली. हाडं इतकी काही ठिसूळ झालेली नाहीत. असा रिपोर्ट आला...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">..... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१.८.२०१८</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज एक टेस्ट
झाली. पोर्ट बसवला होता त्या बाजूला गळ्याला शिरेजवळ पुटकुळीसारखं हाताला लागत
होतं. डॉक्टरना सांगितलं. त्यांनी तपासलं. त्यांना तसं काही वाटलं नाही. पण माझी
शंका म्हणून </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Doppler neck
views sonography </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">करायला सांगितली. ती आज झाली.. आत
बाहेर कुठेही काही आढळलं नाही... टेस्ट रिपोर्ट नॉर्मल आले. खर्च आणि त्रास झाला
पण शंकानिरसन झालं. काही नसताना केवळ शंका काय करु शकते त्याचा अनुभव घेऊन झाला
होता.. त्यातून धडा घेतला..! ऑपरेशनच्या वेळी इतकी शांत राहिले आणि आता छोट्या
छोट्या गोष्टींचा एवढा बाऊ करतेय.. गंमतच आहे मनाची...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-20009444469599702332022-07-17T06:10:00.003+05:302022-07-17T06:10:22.934+05:30माझ्या डायरीतून- ७०<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">कामात व्यस्त राहाण्याचा उपचार प्रभावी
ठरला..!</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१, १५, ३०.१.२०११७</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘कोहं’ – सुरेश व्दादशीवार आणि ‘आनंदी
गोपाळ’- श्री ज जोशी ही दोन पुस्तकं वाचायला घेतलीयत.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या कविता
सुचतायत. ‘भेटे नवी राई’ या कवितेच्या ब्लॉगमधे छान भर पडतेय.. पण दाखवायला आई
नाहीए..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">वाचन होत
नाहीए. सगळा वेळ मोबाईलवर, व्हॉट्सॅप उपक्रमात चाललाय.. पण त्याचमुळे घरबसल्या
अनेकांच्या संपर्कात राहता येतंय. कवितेला प्रेरणा मिळतेय. वेगवेगळ्या साहित्यिक
ग्रुपमधे प्रत्यक्ष भेटून जे साध्य होत होतं ते काम व्हॉट्सॅप ग्रुपमुळे होतंय.
माझ्या स्वभावाला आणि तब्येतीच्या दृष्टीनं हे चांगलंच आहे..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२१.५,
४.६.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">अनिल मोहरीर
यांनी ‘</span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Soul</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">’ नावाचं एक पुस्तक लिहिलंय- आत्मा, पुनर्जन्म या संकल्पनांचं
वैज्ञानिक आकलन अशी त्यांची भूमिका आहे त्यात. मी त्याचा मराठी अनुवाद करावा असं त्यांनी
सुचवलंय. करावा असं मनात आलं आहे. विषय आवडता आहे. आणि मत जुळणारे वाटतेय. वाचून
ठरवीन.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘सोल’ वाचन
चालू आहे. पण ग्रीप येत नाहीए. ‘आनंदी गोपाळ संक्षिप्तीकरणाच्या कामाला नाही
सांगितलं. आणि तेवढ्यात विलास खोले सरांचा अचानक फोन आला. बोलता बोलता त्यांना सहज
या बाबतीत सल्ला विचारला तर त्यांनी हे काम मी करावं असं पटवून दिलं. आणि मला
पटलं. मंदाताईना लगेच फोन करून तसं कळवलंही. पुस्तक शोधून वाचायला सुरुवात केलीय.
जमेल असं वाटतंय. सरांनी अंजली कीर्तने यांनी लिहिलेलं आनंदी जोशी चरित्र वाचायला
दिलंय. तेही वाचतेय.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२४, २९.६.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">बोन डेन्सिटी
टेस्ट झाली. सुधारणा आहे. पण कंबर दुखतेच आहे... आता वाटायला लागलंय की दुखण्याला
मीच धरून ठेवलंय खांबासारखं. काय काय टाळायला निमित्त म्हणून.. सुटका हवी असेल तर
मीच सोडायला हवी मिठी लेट इट बी म्हणत, दुखण्याच्या कारणांमागे, परिणामांमगे
धावणार्या कल्पनांना दुखण्याच्या वर्तमान रूपात पाहायला लावत... हातातला सुसह्य
क्षण अशा <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>कल्पनांनी क्लेषकारक होतो...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">एकदा मीच मला
विचारलं, काय होतंय?, कंबर दुखतेय... केव्हा? उभं राहून काम करताना.. एरव्हीही मधे
मधे लक्ष वेधतेय.. हं.. आणखी?, पोट डब्ब झालंय.. त्याचा जोर पडत असेल.. बाकी?
अं... आणखी काही नाही... विचार करता करता ‘जमतंय, ठीक आहे..’ याची यादी मोठी
झाली... एवढं दुःख तर अनेकांच्या वाट्याला आहे... मी का धरून बसलेय त्याला?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२४.७.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘गौहरजान
म्हणतात मला’- सुजाता देशमुख, ‘पाथेर पांचाली’- नीलिमा भावे ही पुस्तकं वाचली..
त्याविषयी नेहमीप्रमाणे डायरीत काही लिहिलं नाही.. फोनवर बोलणं झालं..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१८, ३०.८.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">वंदनाच्या
‘सृजनसेतू’ अंकासाठी ‘कुसुमाग्रजांच्या कवितेतील ईश्वर-शोध’ या विषयावर लेख
लिहिण्याच्या निमित्तानं कुसुमाग्रजांचे सगळे कवितासंग्रह वाचले. के रं शिरवाडकर
यांचं ‘तो प्रवास सुंदर होता’ हे पुस्तकही वाचलं.. त्यात पार्श्वभूमीसह संग्रहांची
सलग माहिती मिळाली. लेख लिहिता लिहिता विषयात घुसत गेले. २० पानी लेख झाला. माझा
विचारही त्यातून स्पष्ट झाला.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">समतोल
अंकासाठी लिहिलेला ‘विश्वकुटुंब’ लेखही मोठा झालाय. लेखांच्या निमित्तानं अभ्यास,
वाचन, विचार झाला... तो लेखापुरता राहिला.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">८, १५.११.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">राजेश्वरी
कोठाण्डम यांनी ‘मेरे हिस्से की यात्रा’ या माझ्या कवितासंग्रहाचा तामिळ अनुवाद
केलाय. तो प्रकाशित झाल्याचं समजलं. पाठोपाठ दोन प्रतीही हातात आल्या. उघडून
पाहिलं पुस्तक. काही समजत नाहीए... अक्षरं म्हणजे मला आनंद देणारी नक्षी वाटली..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘आनंदी
गोपाळ’च्या संक्षिप्तीकरण कामाला सुरुवात झाली. तीन प्रकरणं झाली. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘पहाट पावलं’
या सकाळ पेपरमधल्या सदरात लिहिण्याबद्दल संतोष शेणई यांचा फोन होता. लिहीन म्हटलं.
दोन लेख लिहून पाठवलेत.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२१.११,
२१.१२.२०१७</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आनंदी जोशी
यांच्यावर अंजली कीर्तने यांनी बनवलेली फिल्म पाहिली. त्रोटक वाटली. मात्र त्यांच्या
५०० पानी पुस्तकातून बरीच माहिती, त्या काळची पार्श्वभूमी समजली. संक्षिप्तीकरण
करताना या माहितीचा उपयोग झाला.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘अथाह’चा
अनुवाद केलेली ‘अथांग’ कादंबरी प्रुफं तपासायला आलीय. हे काम वाटलं त्या मानानं
जिकीरीचं झालं. पण पूर्ण करून पाठवलं...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मधे मधे
डॉक्टर... कार्यक्रम आणि वेगवेगळ्या प्रकारचं लेखन यात वर्ष भरकन गेलं...
डॉक्टरांच्या औषधांइतकाच वेगवेगळ्या कामात व्यस्त राहाण्याचा उपचारही प्रभावी ठरला..!
</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-63846064340498038222022-07-16T06:10:00.004+05:302022-07-16T06:10:32.699+05:30माझ्या डायरीतून- ६९<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आता असे क्षण अनुभवायचे..</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१</span></b><b><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">, </span></b><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">४.१.२०१६</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मागील
पानावरून पुढे नव्या वर्षाचा पहिला दिवस उगवला आहे. लेखन-वाचन फारसं होत नाहीए....
पण त्या बद्दल खंत करत राहून स्वतःला कुरतडणं आता थांबवावं म्हणतेय... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या सुचत
असलेल्या छायाचित्र-कविता मला आणि इतरांनाही आनंद देतायत.. सृजनाचा हा नवा मार्ग
आतल्या अव्यक्ताला नवी जाग आणणारा आहे... <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>हे सर्व ब्लॉग-स्वरूपात संग्रहित करण्याची
कल्पना सुचून आमलात आणते आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">नव्या वर्षात ‘पुणे
पोस्ट’ अंकासाठी सदर लिहायचं आहे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">८.१.२०१६</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सोनोग्राफी..
चेस्ट एक्सरे टेस्ट झाल्या.. रिपोर्ट्स नॉर्मल आहेत... दर तीन महिन्यांनी अशा काही
टेस्ट्स.. सहा महिन्यांनी पेट स्कॅन.. वर्षानं बोनडेन्सिटी.. असे रूटीन चेक अप
चालूच राहाणार आहे.. त्यातल्या त्रासाची सवय झालीय आता. स्वतःला होणार्या
त्रासापेक्षा या प्रत्येक ठिकाणची गर्दी पाहून प्रत्येक वेळी मन अस्वस्थ होतं.
इतक्या जणांना हा वेदनादायी.. खर्चिक आजार...! लहान-मोठे.. शिक्षित-अशिक्षित..
सर्व जाती-धर्माचे.. स्त्री-पुरूष.. सर्व सामावलेल्या त्या गर्दीत सगळे फक्त एक
माणूस.. एक पेशंट.. सगळी बिरुदं गळालेला एक नंबर असतात..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२९.३.२०१६</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">एकातून एक
कल्पना सुचत वेगवेगळे ब्लॉग बनवले. एकूण दहा ब्लॉग झालेत. एकदा शिकून घेतल्यावर
सर्व ब्लॉग मी बनवू शकले. विषयानुसार डिझाईन करता आले. ‘ब्लॉग, एक नवी सुरुवात’
असा एक ब्लॉग करून त्यात सर्व ब्लॉगचा अल्प परिचय आणि लिंक्स असं एकत्र केलंय. होम-ब्लॉगच्या
मुखपृष्ठाशी वेबसाइट जोडण्याची कल्पना सुचली आणि आमलातही आणता आली. आता
पुस्तक-रूपात न आलेलं माझं सर्व सृजन संचित एका क्लिकवर हजर होईल..! सध्या अशी
ऑनलाईन क्रिएटिव्हिटी चालू आहे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२५.५.२०१६</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘व्यक्त-अव्यक्ताच्या
मध्यसीमेवर’ हा कवितासंग्रह तयार होऊन हातात आला. निर्मिती सुंदर झाली आहे. राजहंस
प्रकाशनाचे डॉ. बोरसे यांनी अगदी आदरपूर्वक लक्ष घालून संग्रह केला आहे. चंद्रमोहन
कुलकर्णी यांचं मुखपृष्ठ आहे.... संग्रह हातात आल्याचा आनंद वाटला...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१२.८,
८.९.२०१६</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सोनोग्राफी
टेस्ट झाली परवा. नॉर्मल आहे सगळं.... नेहमीचं ताटकळणं.. अस्वस्थ होणं.. नको नको
होणं पार करून परतलो. हवं हवं मधे गुंतलो पुन्हा...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या कविता
सुचतायत... समाधान झालं तरी सुचणं चालूच आहे. आग्रहानं जेवण वाढावं तसं वाढतंय
कुणीतरी..! <span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">असलेल्या
वेळाचं आणि क्षमतेचं काय करायचं ते कळत नाही म्हणून मुलं खिदळतात.. ओरडतात.. उड्या
मारतात.. कशातही मजा घेतात. पाहणारालाही ते विचित्र वाटत नाही. पण वय वाढत जातं
तसं बालपणाचे हे उपाय शोभत नाहीत. जमतही नाहीत. मग माणसं काळजी करतात, रडकथा
गातात, व्यसनी होतात, गुन्हेगारी करतात, अत्याचार करतात... नाहीतर वेडे होतात..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२७.१०.२०१६</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कुमार गटातील
मुलांसाठी मोठ्या कादंबर्यांचं संक्षिप्तीकरण करण्याची कल्पना बर्याच वर्षांपूर्वी
मी मंदाताईंना सुचवली होती. त्याचा योग आत्ता जुळून आलाय. साहित्य प्रेमी भगिनी
मंडळाच्या या प्रकल्पात मीही एखादी कादंबरी संक्षिप्त करावी असं मंदाताईनी सुचवलंय.
त्या दृष्टीनं आनंदी गोपाळ कादंबरी वाचायला आणलीय... हे काम हाती घ्यावं असं मनात
येतं आहे..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पुणे
पोस्टसाठी सदर लेखन.. साप्ताहिक सकाळसाठी पुस्तक परिचय.. आकाशवाणीसाठी नाटकांचे
अनुवाद.. व्हॉट्सअपवर उपक्रम... असं काय काय चालू आहे. एकेक बुडबुडा क्षणिक आनंद निर्माण
करून फुटतोय... आता असे क्षण अनुभवायचे.. या क्षणातला जगण्याचा आनंद घ्यायचा..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-67155267401386030202022-07-15T06:59:00.003+05:302022-07-15T06:59:38.129+05:30माझ्या डायरीतून- ६८<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">तरी बधीरता कशी?</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१.१.२०१५</span></b><b><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">नवीन वर्षाची
सुरुवात धामधुमीत झाली. भाच्याच्या लग्नानिमित्त काढलेलं रंगकाम पूर्ण झालं.. मग
खरेदी.. केळवण.. पाहुणे.. भाऊ मुंबईला आणि लग्न पुण्यात. त्यामुळं आमचं घर लग्नघर
झालंय.. </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ठरल्याप्रमाणे
बोनडेन्सिटी टेस्ट झाली. रिपोर्ट गोडबोले डॉ.ना दाखवला एक्सलंट आहे म्हणाले.
इंजेक्शनचा उपयोग होतोय. काही दिवस चालू ठेवा असं म्हणाले. आता आशा गोष्टी
रूटीनमधे सामिल झाल्यायत..</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१.२.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ठरल्याप्रमाणे
लग्नासाठी आई आली. सर्व लग्नविधी वगैरे यथासांग आनंदात पार पडले. तिची प्रकृती बरी
नव्हती. ढासळत चालली होती. तीनदा डॉक्टरला दाखवून झालं. दिलेल्या औषधानं तिला बरं
वाटलं. काल रोजच्यासारखे उठलो. सगळी येणार म्हणून जेवणाची तयारी करायची होती.
फिरणं, नाश्ता झाला. आई उठली</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.</span><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> तिचं रोजच्यासारखं सगळं आवरून दूध, बिस्किटं, औषधं
सगळं घेऊन झालं. आणि ती परत झोपली. पण थोड्या वेळानं तिला श्वासाचा त्रास व्हायला
लागला. ५-७ मिनिटं तळमळली. सहन होत नाही आता.. मी चालले.. असं काही बोलली. मग थकून
झोपली. मी जवळच बसले होते... हळूहळू मंदावत श्वास बंद झाला. बघता बघता डोळ्यादेखत
आई गेली...! सगळी येईपर्यंत आम्ही तिला थांबवू शकलो नाही... डॉक्टरना बोलवून तिला
थोपवण्याचा प्रयत्न अयशस्वी झाला. ते येईपर्यंत ती गेलीच...! </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">कळवल्याबरोबर
सगळे भराभर जमले. ३ - ३.३० ला तिला नेलं. सगळे हळूहळू पांगले. तिला कोल्हापूरला
घेऊन जायला आलेला भाऊ तिच्या अस्थी घेऊन गेला. एवढाच बदल. बाकी सर्व पूर्वनियोजित ठरल्याप्रमाणे
झाले... </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">खितपत न पडता,
परावलंबी न होता आई गेली..! तिचं सोनं झालं.. पुण्यवान.. इच्छामरण.. किती योग्य
वेळ साधली... असं बोललं जातंय. अपूर्वाई वाटावी असं मरण आलं तिला...</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१८.२.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आई आठवडाभर
इथं होती. नेहमीसारख्या गप्पा झाल्या नाहीत. दमली होती ती. तरी मी दोन तीनदा चिडले
तिच्यावर.... मला माफ केलं असेल तिनं. पण माझा पराभव मी नाकारू शकत नाहीए.. </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">काल
महाशिवरात्रीच्या दिवशी ‘तू लिही कविता’ या अनुवादित संग्रहाच्या प्रती हातात
आल्या... पुस्तक छान झालेय... ‘ईशावस्यम् इदं सर्वम्..’ची दुसरी आवृत्ती निघाली.
त्याच्याही प्रती हातात आल्या.. ते दाखवायला आता आई नाही...</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">!</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"> </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२६.२.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">नवीन लेखन
सुचत नाहीए. वाचनात लक्ष लागत नाहीए... अंतर्मुख विचारही थांबलेत.... कशाचं फार
काही वाटेनासं झालंय. माणूस म्हणून ‘घडण्या’तली असोशीही पूर्वीसारखी नाही राहिली. स्वतःला
माफ + हात टेकणं = शांतता...!</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२०.४.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आईशी संवाद
करणार्या कविता लिहिल्यायत. आईच्या कवितांनी बरेच दिवस बंद असलेलं दार उघडून
दिलंय. कुंपण उचलून नेलंय.. बरं वाटतंय.. पण आईच्या आठवणीनं अस्वस्थ होतेय सारखी.
क्षणाक्षणाला आठवण येतेय... आपण प्रेमानं काही केलं नाही अशी रुखरुख वाटतेय... आता
काय उपयोग..! स्वभावाच्या मर्यादा ओलांडता आलेल्या नाहीएत.... स्वतः आवराआवरी
करायच्या तयारीत असूनही स्वतःला ओलांडता येत नाहीए....</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२५.६.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">छायाचित्र
कविता हा अभिव्यक्तीचा नवा मार्ग सापडलाय... वंदना बोकीलकडे या कवितांचं वाचन
झालं... सगळ्यांना खूप आवडल्या. वंदनानं तिच्या ‘सृजनसेतू’ या दिवाळीअंकात
स्वतंत्र विभाग करून त्यात प्रकाशित केल्या... या छंदाला पालवी फुटत राहिली...</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">८.७.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मधे दोन दिवस
एकदम हातातून काहीतरी निसटल्यासारखं वाटलं. रितेपणाचं फिलींग आलं. ब्रह्मकमळाच्या
कळीचा फोटो काढल्यावर एकदम असं वाटलं की ‘केवल असण्या’ला रितेपणाचं ओझं झालं...
कंटाळा आला.. ते रितेपण भरून काढण्यासाठी ही कळी उमललीय... त्यासाठीच सगळी सृष्टी
प्रकटलीय... आणि मग एकदम वाटून गेलं रितेपण कुठं आहे? ‘आहेपण’ सर्वत्र आहेच की...!</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२२.७.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मी बनवलेलं ‘छायाचित्र
चौकटी आणि दृश्यं’ हे ई-पुस्तक ‘आकलनाच्या नव्या तिठ्यावर’ या नावानं ई साहित्य
प्रतिष्ठानने कालिदास दिनाला प्रकाशित केलं. छान झालंय. आता सलग बघता येतंय.. </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">पण अशा
गोष्टींचं छान वाटणं शेअर करायाला आई नाहीए...!</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">......</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२८.८, १६.९.
२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">ज्ञानेश्वरी
वाचन चालू आहे. पूर्वीपेक्षा जास्तच शंका येतायत. आणि बर्याच गोष्टी पटत नाहीएत.
श्रद्धा भक्तीभाव राहिला दूरच. सगळं काही मोक्षासाठी. जन्म, जगणं इतकं भयंकर आहे
की ते पुन्हा पुन्हा नको यायला.. त्यासाठी सर्व उपदेश... हे काही पटत नाहीए. हे
सर्व तर आपल्या गतीनं चालूच राहणार. आपण त्या गतीतले काही क्षण... वर्णनंही
अतिशयोक्त आणि पाल्हाळिक वाटताहेत.... </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">तरी वाचन चालू
ठेवलंय. त्यातल्या काही उपमा छायाचित्रांच्या दृश्य माध्यमातून सादर कराव्या असं
सुचलंय.. ‘ज्ञानेश्वरीतील उपमा’ असा एक ब्लॉग तयार करतेय.. आप्पांच्या (माझे वडील)
</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">Thoughts in a Nutshell’ </span><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">मधली वाक्यं छायाचित्रावर घेऊन त्याचं मराठी पद्यरूपांतर करणं चालू
आहे. त्याचाही ब्लॉग केलाय... </span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">५.१०.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">हो नाही करत
कोल्हापूरला आठ दिवस जाऊन आलो. आईचं भरणी श्राद्ध हे निमित्त होतं... प्रवास आणि
राहाणं छान झालं. दोन आक्टोबरला आप्पांचा जन्मदिवस असतो. त्या दिवशी आप्पांच्या
ब्लॉगचं प्रकाशन केलं. सगळी जमलेली असल्यामुळं हा इव्हेंट छान साजरा झाला. आईशिवाय...!
</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">२९.१२.२०१५</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">या वर्षी
डायरीलेखन नेहमीच्या उत्कटतेनं झालं नाही. आईच्या जाण्यानं इतकं खोलवर हलवलं तरी
बधीरता कशी?</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">***</span><span style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आसावरी
काकडे</span>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-16333252619105105002022-07-14T06:16:00.003+05:302022-07-14T06:16:39.788+05:30माझ्या डायरीतून- ६७<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">त्रास सुसह्य आहे तरी...</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१९.४.२०१४</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सध्या होणारा
त्रास स्वाभाविक आणि सुसह्य आहे. इलाजही फारसा त्रासदायक नाहीए. हे सगळं सहज हसत
खेळत स्वीकारता येण्यासारखं आहे. तरी कमालीचा कंटाळा आलाय.... चिडचिड होतीय मनात
प्रचंड... फेकाफेकी.. आदळाअपट करावी... ओरडावं जोरात असं वाटतंय.... रडू येतंय..
त्याला समजवायचा कंटाळा आलाय... मरू मरू मरू झालंय मन..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">दुसर्यांदा
बोनडेन्सिटी टेस्ट केली तेव्हा ती नॉर्मल / नॉर्मलच्या जवळ जाईल अशी उमेद बाळगून
होते. पण काहीच फरक पडलेला नाही. नवा डॉ. नवा इलाज सुरू केलाय.. लगेच काय बरं
वाटणार? पण निराशा दबा धरून बसल्यासारखी लगेच झडप घालतेय.... पाय जवळ घेता येत
नाहीएत.. खाली बसता येत नाहीए. वाकता येत नाहीए.... हे स्वीकारता येत नाहीए अजून. चिडचिड
होतेय.. त्यात त्यात गुरफटतेय.. दुसर्या कशात मन रमत नाहीए. काहीच वाचवत नाहीए.
लिहायला सुचत नाहीए. सुचावसं वाटत नाहीए.... पुरे पुरे झालंय सगळं...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">दाबून धरलेला
हुंदका जोरात फुटावा तसा केव्हापासून धरून ठेवलेला धीर सुटलाय... सैरभैर झालाय...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२९.५.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल वीणा देव
यांचा अमेरिकेतून फोन होता. यंदाच्या मृण्मयी पुरस्कारासाठी त्यांनी माझी निवड
केलीय. विजय देव पण बोलले. अभिनंदन केलं दोघांनी... ऐकून खूप छान वाटलं. एक्साइट
व्हायला झालं... आठ जुलैला कार्यक्रम आहे. त्या पूर्वी निमंत्रण द्यायला दोघं घरी
येणार आहेत....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१८, २६.६.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सुटलेला धीर
गोळा व्हायला लागला. काळजी घ्यायची, करायची नाही हे जमायला लागलंय...
‘बोनडेन्सिटी’नं कॅन्सरची काळजी झाकून टाकलीय. ती आपोआप मिटत जाईल. तिकडे लक्ष जाऊ
नये, त्याला आपापलं बरं व्हायला अवसर मिळावा म्हणून या दुसर्या लक्षवेधक
प्रश्नाची योजना असावी..! ‘फ़ानूस बन के हिफाजत’ करतो आहे तो ज्योतीची..! आज छान
वाटतं आहे.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘अथाह’
कादंबरीचा अनुवाद करायला गती आलीय... काही कार्यक्रम.. लेख.. कविता लेखन.. चालू
आहे. आठ जुलैच्या कार्यक्रमाचं मनोगत तयार करतेय.. ‘निरोपा’ची तयारी ठेवली तरी तो
क्षण येईपर्यंत तो येणारच नसल्यासारखं जगायला अशी निमित्त छान असतात...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">९.७, ७.८, २२.११.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कालचा मृण्मयी
पुरस्कार वितरण सोहळा उत्तम झाला. एकूण कार्यक्रम, माझं भाषण आवडल्याचे आभिप्राय
मिळाले.. घरी येऊन, फोनवर, फेसबुकवर अभिनंदनाचा वर्षाव झाला... मजा आहे..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘लम्हा लम्हा’
अनुवादित कवितासंग्रह प्रकाशित झाला. प्रती हातात आल्या. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘तू लिही
कविता’ अनुवादित कवितासंग्रहाचं प्रूफ चेकिंग झालं... पुस्तकाचं काम रीतसर चालू
आहे. ‘अथाह’ या कादंबरीच्या अनुवादाचं काम शेवटच्या टप्प्यावर आलंय.. आकाशवाणीसाठी
नाटकांचे अनुवाद करतेय... अशी कामं बरीच होतायत पण स्वतःचं नवीन काही सुचत नाहीए.
वाचनही होत नाहीए. थोडा वेळ छान आणि बराच वेळ बधीर अशी अवस्था आहे.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१३.१२.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">वेगवेगळ्या
कामांत सध्या दिवस भराभर जाताहेत. रुटीन व्यवस्थित निभावता येतंय. एकूण ठीक आहे.
तरी अस्वस्थता पार्श्वभूमीवर आहे.... ही कोणत्या सृजनाची चाहूल असेल काय?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">चालता चालता
समोर डोंगर उभा राहिला. उचललेलं पाऊल टेकवणं भागच होतं. लांब रुंद पसरलेल्या डोंगराला
वळसा घालून पुढं जाणं शक्य नव्हतं. पाऊल टेकवावंच लागलं डोंगरावर... ते टेकवल्यावर
दुसरं उचलावं लागलं.. टेकवावं लागलं... करता करता डोंगर पार झाला. वाटलेलं पलिकडे
नवं जग असेल. पूर्वी कधी न पाहिलेलं. पण डोंगर पार करून चालताना लक्षात आलं की
सर्व तेच आहे...! रोजच्या गादीवर झोपून उठल्यावर रोजचंच घर दिसतं आणि दिनचर्या
सुरू होते तसं झालं..... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">कळेनासं झालं
डोंगर पार केल्याचा आनंद मानायचा की एवढं करून त्याच त्या जुन्या जगात चालावं
लागण्याचं वाईट वाटून घ्यायचं... नवं काही मिळालं नाही म्हणायचं की होतं ते आबाधित
राहिलं म्हणायचं? आणखी चालण्यासाठी मिळालेल्या जुन्याच रस्त्याचं काय करायचं म्हणत
बसायचं की आणखी चालण्याची सुसंधी मिळाली म्हणायचं?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">या वाढवून
मिळालेल्या मुदतीचं काय करायचं? </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे <o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-125244426041421472022-07-13T06:32:00.000+05:302022-07-13T06:32:10.393+05:30माझ्या डायरीतून- ६६<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">उपचार-चक्र चालूच...</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">४, ५, ६.४.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ठरल्याप्रमाणे
बोनडेन्सिटी टेस्ट झाली. जवळ जवळ जैसे थे च रिपोर्ट आहे. आणखी खालावला नाही याचं
समाधान मानायचं की उपायांची इतकी मोठी फौज तैनात करूनही फारसा फरक पडलेला नाही
याचं वाईट वाटून घ्यायचं? </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Come what may..! </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">असं म्हटलं जोरात.... तरी मूड
गेलाच आहे. थकल्यासारखं वाटतंय. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सकाळी मूड छान
होता. अनुवादासाठी अकादमीची परवानगी मिळाल्यावर बिंद्या सुब्बा यांच्या ‘अथाह’ या
नेपाळी कादंबरीचा अनुवाद करायला सुरुवात केली. नव्या कामाची नवी फाईल ओपन केलीय.
‘तरीही काही बाकी राहील’ हा अनुवादित कवितासंग्रह पद्मगंधाकडून तयार होऊन हातात आला.
त्याचा आनंद साजरा करून झाला....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ब्लड रिपोर्ट
नॉर्मल आहे. कमी झालेलं वजन वाढलंय.... सगळे रिपोर्ट घेऊन डॉ. रानडें /डॉ. भट्ट यांना
दाखवायला गेलो. जैसे थे बोनडेन्सिटी रिपोर्ट पाहून त्यांनी त्या विषयातले तज्ञ डॉ.
श्रीरंग गोडबोले यांना भेटायला सांगितलं. भेटलो. त्यांनी सर्व तपासून औषधं लिहून
दिली. रोज एक इंजेक्शन घ्यायचं आहे. आपलं आपण घेता येतं. सहा सात महिन्यांनी
बोनडेन्सिटी टेस्ट करून परत बोलावलंय.... उपचार चक्र चालूच राहणार असं दिसतंय. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">भाच्याचं लग्न
ठरलंय. त्या निमित्तानं शिवायला टाकलेले ड्रेस शिऊन आले. बजावून सांगूनही टाईट
फिटिंग केलंय. बघून भयंकर चिडचिड झाली. जोरात ओरडावसं वाटलं.... नवं मंगळसुत्र
करून आणलंय. छान झालंय. पण अंगच सपाट झाल्यामुळे भिंतीवर अडकवल्यासारखं दिसतंय.
ड्रेसचंही तसंच... आता फक्त घालकाढ करण्यातली सुविधा पाहायाची... एकीकडे मनातल्या
मनात ‘निरोपा’ची तयारी तरी एवढा संताप... एवढं असमाधान?.... असूदेत.. जिवंतपणाची
ही लक्षणं असूदेत...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">९,१०.४.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘सीव्हीअर
आस्टोपोरेसीस’- डॉ गोडबोले यांनी केलेलं निदान. ‘कॅन्सर तर गेलाच कुठे’ रानडे
म्हणाले होते तसं झालं. आता काळजी घेण्यासारखा, करण्यासारखा नवा भिडू आलाय. त्यानं
आधीच्या भिडूला खो दिलाय... नवा भिडू तसा अनेकांच्या ओळखीचा आहे. आणि उपाय करणं
अवघड नाहीए..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आजपासून डॉ
गोडबोले यांनी लिहून दिलेलं टिरीऑस इंजेक्शन घ्यायला सुरुवात केलीय. सोपं पण आहे
आणि दुखतही नाही.... काल संजीवनी बोकीलचा फोन आला होता. तिनं डॉ. श्रीरंग गोडबोले
यांच्याबद्दल अश्वस्त केलं. म्हणाली की त्यांच्या क्षेत्रातले ते पुण्यातले एक
नंबरचे डॉक्टर आहेत. डॉ. कसबेकर यांच्याबद्दलही तिनं असाच भक्कम विश्वास दिला
होता. उपचारांच्या यशात डॉक्टरांवर विश्वास ठेवता येणं हा अतिशय महत्त्वाचा भाग
आहे. संजीवनीमुळे मला सुरुवातीपासून हा दिलासा मिळाला..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">११.४.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">रेडीएशन
घेण्याच्या काळात रुबी हॉलमधे मीनाक्षी आपटे भेटल्या होत्या. मी रेडीएशनसाठी तयार
होऊन बाहेर बसले होते आणि त्या आतून रेडीएशन घेऊन येत होत्या. व्हीलचेअरवरून. आमची
नजभेट झाली. परिचय नव्हता तरी त्या प्रसन्न हसल्या. मीही हसले. पण पाठोपाठ रडूच
आलं.... नंतर त्यांचं नाव विचारून घेतलं. लक्षात राहिली ती भेट... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘मिळून सार्या
जणी’मधे त्या गेल्याची बातमी वाचली. हळहळले... चुटपुट वाटली... खरंतर असं काही
वाचलं की सुटली ती व्यक्ती म्हणून बरं वाटतं हल्ली... मग आत्ता चुटपुट का लागली?
वाईट का वाटलं? कशानं गेल्या हे कळण्याची उत्सुकता का वाटतेय? त्या जवळच्या
वाटल्या म्हणून की त्यांचा आजार जवळचा आणि म्हणून त्याचं हे भवितव्य जवळचं वाटलं
म्हणून? मृत्यू दूर असतो तोपर्यंतच ‘मनाची तयारी’ वगैरे असते? जवळ आल्यावर पळावसं
वाटतं?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-22638512784132702842022-07-12T06:24:00.004+05:302022-07-12T06:24:48.542+05:30माझ्या डायरीतून- ६५<p><b style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">पेशींच्या कार्यात लुडबुड नको...</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="tab-stops: 51.0pt; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">३, १३.१.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="tab-stops: 51.0pt; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">नवीन वर्ष सुरू झालं... सध्या बाहेर जाणं.. फिरणं.. घरी कुणी कुणी
येणं.. घरकाम आणि आराम यातच वेळ जातोय. लेखन-वाचन होत नाहीए.. तब्येत आणि मानसिकता
नॉर्मल होण्याच्या दिशेनं जातायत. नॉर्मल म्हणजे आजारपूर्व स्थितीत. अपेक्षा..
कल्पना केली होती त्यानुसार एकदम फिट, उन्नत वगैरे <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>नाही. त्याविषयीचा भ्रम दूर झाला. निराशा विरून
गेली. तशी </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">angst </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">/ तसा आकांत करायचा त्राण राहिला नाही... किंवा हार मानून टाकलीय..
असो.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="tab-stops: 51.0pt; text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज सकाळी
६-६.३० ला खाली कॉलनीत आम्ही दोघं फेर्या मारत होतो. गेटपाशी क्षणभर थांबलो.
नेहमीचाच चौक, वाहनांची वर्दळ.. उजाडत जाणारा अंधार- उजाडेपर्यंत दिव्यांनी
सावरलेला... आज एकदम चमकून गेलं मनात की हे आपल्या आंगणातलंच दृश्य आहे. आपलंच घर-
आंगण... गेट म्हणजे आपल्या घराचंच दार जणू जिथे मी उभी होते.... हे इतकं खरेपणानं
वाटलं की आतून गहीवरून आलं....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२१, २४.१.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल ‘प्राणिक
हीलींग’ विषयक पुस्तिका पाहिली. त्याचा आपण उपयोग करून घ्यावा असं वाटलं.
चाललेल्या उपचारांना चालना मिळेल. मदत होईल असं वाटलं.... पण विचार सगळीकडे फिरून
पुन्हा आवडत्या मुद्द्यावर आले... होण्यावर सोपवणे. विवेकाला पटेल ती, तशी काळजी
घ्यायची, उपचार करायचे आणि शरीराच्या स्वयंशिस्तीवर सर्व सोडून द्यायचं...
पेशींच्या कार्यात लुडबुड करायची नाही. डोकवायचंही नाही. त्यांच्या प्रायव्हसीत
व्यत्यय आणायचा नाही. त्यांना त्यांचं काम त्यांच्या परीनं करू द्यायचं....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">बोनडेन्सीटी
कमी आहे म्हणून सलाईन मधून इंजेक्शन घेतलं... पाणी घातल्यावर रोप तरारून मान वर
करतं तसं होईल असं वाटलं होतं. पण तसं झालं नाही. उलट सगळं अंग जड झालंय. दुख दुख
वाढलीय... आज असं वाटलं एकदम की औषधाचा परिणाम होतोय. हाडं भरून यायला लागली
असतील... या आतल्या बदलाला मी दुखतंय असं म्हणत असेन.. दुखण्याचंही असं पुनर्वाचन
शक्य आहे.... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सकारात्मक
विचार आपल्या झगडणार्या पेशींना चिअर अप करण्यासाठी उपयोगी पडत असतील... कल्पना,
विचारच करायचा तर ‘मी लुटला गेलेला नाही, खजिना शोधायला निघालेला वीर आहे...’ असं
स्वतःचं वर्णन का नाही करायचं? वैचारिक.. मानसिक पातळीवर स्वास्थ्य मिळवायचं तर
दृष्टिकोन प्रगल्भ करणं आपल्या हातात आहे. प्रत्येक क्षणी प्रत्येक गोष्टीचं
पुनर्वाचन शक्य असतं. कोणतीच गोष्ट स्थीर, कायमची तशीच असत नाही. व्यक्ती, घटना,
परिस्थिती तर बहुआयामी असतात. त्यातला एखादा विकल करणारा आयाम निवडून त्रास का
करून घ्यायचा? वेगळा, नवा, अधिक मौल्यवान आयाम शोधणं अशक्य नसतं... नसणार. तसं
करायला मला बळ मिळो.... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२८, २९.१.२०१४</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">डॉ.नी
सांगितल्यानुसार काल ब्लड टेस्ट झाली. संपूर्ण रिपोर्ट एकदम नॉर्मल आला. कुठेही ‘हाय..
लो’ असा शेरा नाही. एकदम स्वच्छ. बरं वाटलं. आज रानडे क्लिनिकला गेलो. रिपोर्ट आणि
मी दोन्ही नॉर्मल.... आता एप्रिलमधे बोनडेन्सिटी टेस्ट करायचीय. दिलेली
इंजेक्शन्स, कॅल्शियमच्या गोळ्या यांनी काय फरक पडतोय ते पाहून पुढची ट्रीटमेंट
ठरेल. ‘व्हिटॅमिन डी’ची गंभीर कमतरता दोन अडीच महिन्यात औषधांमुळे एकदम नॉर्मल
झाली तसं हेही होईल.... मी होऊन दाखवीन... ‘बघता बघता पाच वर्षांची गोळ्यांची
ट्रीटमेंटही संपेल...’ असं चक्क मनात उमटलं..! </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘मी होऊन
दाखवीन’ हा मूड सकाळी आणखी स्पष्ट झाला. त्यासाठी कॅल्शियमच्या गोळ्या, डी व्हिट.
गोळ्या, उन्हात फिरणं, आहार, व्यायाम... आणि सोबत चिअर अप करणारं मन एवढी फौज
तैनात करतेय... एप्रिलमधे <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>बोनडेन्सिटीची
परीक्षा होईल... एवढं केल्यावर १००% मार्क्स का नाही मिळणार? आणि रिपोर्टमधले आकडे
काहीही सांगतील. मी किती घट्ट आहे हे त्यांनी नाही ठरवायचं. मी ठरवणार..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-79104295908855513682022-07-11T06:27:00.000+05:302022-07-11T06:27:04.854+05:30माझ्या डायरीतून- ६४<p><b style="text-align: justify;"><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">so.. let it be...!</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२१, २२.९.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">दोन रेडीएशन्स
घेऊन झाली.... काल घरातून दुपारी तीनला निघालो. यायला साडेआठ वाजले. साडेतीनला पोचल्यावर
माझा नंबर ६.३०-७ ला लागला. आतमधे गेल्यावर प्रत्यक्ष रेडीएशन घेताना काही कळतही
नाही. पण त्यासाठी दिलेली पोज आणि त्या पोजमधे जराही न हालता पंधरा मिनिटं झोपणं
त्रासाचं वाटलं. दोन्ही हात शिक्षा केल्यासारखे वर... वर धरायला इलॅस्टिक सारख्या
कड्या... मान पार उजवीकडे करायची. अंग उघडं. ए सी चालू... हुडहुडी भरेल की काय
वाटलं.. आज वेळ कमी लागेल असं सगळ्यांच्या सांगण्यावरून गृहीत धरलं. पण
प्रत्यक्षात वेळ कमी लागला असं वाटलं नाही. सवयीनं वाटेल कमी. त्रासही कमी वाटेल. रुबी
हॉल पर्यंत जाण्या-येण्याची सवय होईल. आणि या अनुभवापासून दूर दूर होत जाईन तसं
मीही सांगीन नवागतांना की काही त्रास होत नाही...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">रेडीएशन
संपेपर्यंत कोणत्याही कारणानं विचलित व्हायचं नाही असं आज सकाळी शरीराच्या सर्व
पेशींना सांगून ठेवलंय. कधी ‘पोर्ट’, कधी गळ्याची शीर, कधी डावा हात कधी मान-पाठ
यांना पुढं करून उपचाराला मनःपूर्वक सामोरं जायला त्या घाबरतायत. टाळतायत. कंटाळा
करतायत... त्यांना आज समजावलंय. धीर धरण्याचं प्रोग्रॅमिंग रीन्यू केलंय... आता
‘रेडीएशन समाप्त’ हे स्टेशन येईपर्यंत उतरायची घाई करायची नाही. समजलं?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">..... </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२८.१०.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज रेडीएशन
ट्रीटमेंट संपली. डॉ. मैय्या आणि प्रत्यक्ष रेडीएशन देणार्या सर्वांना,
काउंटरवरच्या सर्वांना धन्यवाद म्हणून आले. तीन आठवडे रोज भेटणार्या दोघी तिघींचे
नंबर लिहून घेतले. संपर्कात राहू म्हटलं. हे सगळं करून येताना थकायला झालं. हुश्श
वाटण्याचा आनंद व्हायला उशीर लागला...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">३१.१०,
२.११.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">ऑपरेशन...
केमो... रेडीएशन एवढे टप्पे ओलांडून आता फक्त गोळ्या या टप्प्यावर आलेय. केमोपोर्ट
प्रकरण अणखी एक-दोन महिने चालू राहील असं दिसतं. डिसेंबर पहिल्या आठवड्यात पेट
स्कॅन करायचं आहे. त्यानंतर पोर्ट निघेल.. पेशन्सची कसोटी चालू आहे. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">मूड
ठिकाणावरून सारखा घसरतोय. सध्या त्याला जायला काही ठोस कारणं तरी आहेत. या
सगळ्यातून बाहेर आल्यावरही काही ना काही निमित्त शोधेलच तो. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आता काळजी
करायला ‘पोर्ट’चं निमित्त आहे. ते एका अर्थी बरंच आहे. नाहीतर काळजी करायला मनानं
आणखी वेगळ्या कल्पना लढवल्या असत्या.... काळजी करणं / मूड जाणं हे चालूच राहणार.
आपण त्याच्या तात्कालिक निमित्तांचा विचार करत राहातो. काळजी वाढवतो.. मूड
घालवतो... प्रत्येक वेळा फक्त इतकं लक्षात घ्यायचं की काळजी करण्याचं सध्याचं हे
एक केवळ निमित्त आहे. मिळेल तेवढा मनाचा पैस ते आडवणार. मनात इतर गोष्टींना येऊ
दिलं, मनाला त्यात रमता आलं तर ते ‘निमित्त’ आक्रसून स्वतःच्या आकाराएवढं राहील
फार तर.. </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">so.. let it
be...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१३, २०, २५. १२.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज केमोपोर्ट
काढायचं छोटंसं ऑपरेशन आहे. सगळं झटपट ठरलं. देशमुख हॉस्पिटलमधे सकाळी नऊला
बोलवलंय... गेलो...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">पोर्ट काढून
झाला. जेवेपर्यंत घरी आलो सुद्धा. लोकल भूल देऊन केलं. त्यामुळं सगळं कळत होतं.
ऑक्सिजनचा मास्क लावून सगळं तोंड झाकलं होतं. पायाखाली काहीतरी गार पट्ट्या
ठेवल्या होत्या. हाताला बी पी चं मशीन आणि बोटाला पीन लावून ठेवलेली. ऑपरेशन सुरू
झालं. कापताना, बसवलेला पोर्ट ओढून काढताना, टाके घालताना.. त्या त्या कृती कळत
होत्या. पण काही त्रास झाला नाही. रूममधे आल्यावर खूप थंडी वाजली. ऑपरेशनची जागा
दुखायला लागली. पण थोड्या वेळात उठावसं वाटलं. चहा प्यावासा वाटला. चहा पिऊन घरी
आलो....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">......</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">वर्ष संपत
आलं... सध्या मूड शांत आहे. कसली कासाविशी नाही. काळजी.. दुखणं सहज मॅनेज केलं
जातंय. लेखन.. त्या संदर्भातला प्रतिसाद ह्यामुळं सुखावतेय. आम्ही दोघं खुश आहोत
एकमेकांवर... ह्यांच्या अथक सहकार्यामुळे हे सर्व शक्य होत आहे. उठताना आधार देणं
असो, वाकायला नको म्हणून गरजेच्या सर्व वस्तू वेळोवेळी हतात देणं असो, दवाखान्यात
जाणं असो की बाहेरून काही आणणं असो... त्याचा उच्चार होण्याचा अवकाश की लगेच जराही
न कंटाळता करतात.... भावंडांचंही या आजारात असंच प्रेम अनुभवायला मिळालं....
सीतेला वनवास सुखाचा वाटला तसा आजाराचा हा सर्व अनुभव त्रासाचा तरी प्रेम
अनुभवायला मिळण्याचा झाला..!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-81687840220155720112022-07-10T16:56:00.000+05:302022-07-10T16:56:13.643+05:30माझ्या डायरीतून- ६३<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">केमो पर्व संपलं.</span></b><b><span lang="MR" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">..</span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२०.८.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">छान वाटण्याचा
एक दिवस आणि मूड जाण्याचा एक दिवस... मूड जाण्याची स्थिती कशाचं तरी बोट धरते..
काहीतरी कारण शोधते नाव देण्यासाठी... स्वतःला समजवायचा कंटाळा आलाय... </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">Come what may... </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">तुका म्हणे उगी राहावे...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">२८, २९.८, ५,
८.९.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल
ठरल्याप्रमाणे आठवी, शेवटची केमो पार पडली. औषधांचा फ्लो पोर्टमधून एकसारखा जात
नव्हता त्यामुळं बराच वेळ लागला... पण बाकी काही त्रास झाला नाही. घरी यायला
रात्रीचे ११ वाजून गेले.... आवरून खाऊन झोपायला १२ वाजले. रात्री शांत झोप लागली.
सकाळचं रूटीन उशीरा पण नेहमीप्रमाणे पार पडलं....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">‘पोर्ट’ची
काही अडचण येईल असं वाटलं होतं. पण निभावलं. ट्रीटमेंटचा एक महत्त्वाचा भाग पार
पडला... धन्यवाद डॉक्टर्स, योग्य उपचार आणि मार्गदर्शन केलंत... सर्व जिवलग
ज्यांनी हार्दिक सहभाग दिला माझ्या सर्व गोष्टीत आणि धन्यवाद शरीरा, मना, बुद्धी..
तुम्हीही साथ दिलीत सर्वाला सामोरं जाताना....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">काल सर्व
डॉक्टर्सना धन्यवाद देणारे एस एम एस केले. त्यांनीही चांगला प्रतिसाद दिला. बरं
वाटलं. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">फेब्रुवारीपासून
तपासण्या.... डॉक्टर्स... वेगवेगळे उपचार... पथ्य चालू आहे. पण आता या क्षणी
कसलाही ओरखडा जाणवत नाहीए. सगळ्यांनी मिळून फुलासारखं उचलून ठेवलंय मला...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">हदरवून
सोडणार्या या अनुभवानंतर अंतर्बाह्य परिवर्तन होईल, व्हावं.. नवा जन्म... वगैरे
वाटतंय. पण हे वाटणं भाबडं.. हळवेपणाचं आहे. सगळं ये रे माझ्या मागल्या होणार असं
जाणवून गेलं काल. कितीही ठरवलं तरी चिडचिड होतेच आहे. मूळ स्वभाव बदलून बदलून किती
बदलणार?... असो.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">सर्व पूर्ववत
सुरू होणं म्हणजे नॉर्मल होणं एवढंच अपेक्षित आहे डॉक्टर्सना.. सर्वांना. मला अधिक
चांगलं, नवं काही तरी हवंय... मिळेल का? </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">१२, १८.९.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">केमो पर्व
संपलं. आता रेडीएशनच्या उपचारांना सामोरं जायचंय. केमोच्या मानानं हा उपचार कमी
त्रासाचा आहे म्हणे... तरी त्याला सामोरं जाताना चलबिचल होतेच आहे. आक्टोबर अखेर
सर्व चालेल. मनाची तयारी ठेवायची त्यासाठी. काल येता येता </span><span lang="MR" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;">2 D Echo </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">टेस्ट करून आलो. आज रिपोर्ट मिळाला. नॉर्मल आहे... इतक्या टेस्ट्स सारख्या
करायला लागतायत की आता येता जाता झेरॉक्स करावं तसं होऊन गेलंय....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">बाहेर
धुवांधार पाऊस कोसळतोय. आठवून आठवून रडल्यासारखा मधेच त्याचा जोर वाढतोय. केव्हाची
टक लावून पाहातेय. पावसाच्या सुरुवातीचं टोक तर सोडाच पण नजरेच्या टप्प्यात
दिसणार्या रिकाम्या अवकाशातला पाऊसही दिसत नाहीए... जोपर्यंत अवकाश झाकणार्या
इमारती किंवा वृक्ष पार्श्वभूमीवर अवतरत नाहीत तोपर्यंत तोही दृश्यमान होत नाही.
पार्श्वभूमीवर काहीतरी असल्याशिवाय पाऊस दिसत नाही... वेग जाणवत नाही...
पार्श्वभूमी हे जाणवून देण्याचं कार्य करत असते हे लक्षातही येत नाही आपल्या...
अंतराळात पाय टेकवायला जमीन नसते तेव्हा कसं वाटत असेल? </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आज अनंत
चतुर्दशी. गणपती विसर्जन. जीव खाऊन ढोल वाजवला जातोय केव्हाचा. पावसाच्या आवाजानं
त्याचा आवाजही झाकून टकलाय. कोण हरेल पाऊस की ढोल वाजवणारे?</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14.0pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-8349431837836974872.post-18507438884062664962022-07-09T09:20:00.001+05:302022-07-09T09:31:56.213+05:30माझ्या डायरीतून- ६२<p><b><span lang="HI" style="font-family: Mangal, "serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">अद्भुत करार- आयुष्य रीन्यू केल्याचा</span></b></p>
<p class="MsoNormal"><b><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">३०. ७. २०१३</span></b><b><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></b></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">माझ्यातल्या
सामान्यपणाचं दर्शन मलाच घडवणारी (कदाचित दुसर्यांनाही) एक चुक माझ्याकडून झाली...
काल धांडे लॅबमधे एक बाई चौकशीला आल्या होत्या. त्यांना शुगर टेस्ट करायची होती
जेवणानंतरची आणि आल्या होत्या सकाळी. उलटसुलट काहीतरी पुन्हा पुन्हा विचारत
होत्या. लॅबमधला माणूस पुन्हा पुन्हा नीट माहिती देत होता. सगळे ऐकत होते.
त्यांच्या प्रश्नोत्तरात एकदा मी हसले. इतर काहीजणही हसले... नंतर वाटून गेलं मी
हसायला नको होतं. त्या बाई गोंधळल्या असतील. वयामुळं काय विचारायचं कळलं नसेल.. वैतागल्या
असतील. विसरत असतील... लॅबमधला माणूस न वैतागता ‘पेशंट’ला समजून घेत बोलत होता आणि
मी हसले. मी बरं नाही केलं...!</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">७.८.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">काल केमो
संपवून घरी यायला रात्र झाली... खूप उशीर झाला पण फ्रेश वाटलं आल्यापासून. मात्र
दवाखान्यात चिडचिड झाली. सलाईनच्या प्रत्येक बाटलीचा वेळ ठरल्यापेक्षा लांबत
गेला.. धीर धरणं अवघड जात होतं..</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">पण आज सुरुवात
छान झालीय. ‘लम्हा लम्हा’ अनुवाद, मेल्सना उत्तरं अशी कामं उत्साहानं करता आली... केमो-औषध
आणि इंजेक्शन इ. आपला प्रभाव दाखवायला लागलेत... केमोचा परिणाम म्हणून सगळी नखं
काळी पडलीत. पण त्याची शेड एकसारखी आहे. नेलपेंट लावल्यासारखी. डॉ. रानडे म्हणाले
हे रेअर आहे. फोटो काढून ठेवा... डॉ. रुचा यांनी फोटो काढून घेतलाय.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">.....</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">१४.८.२०१३</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">प्रतिभा (माझी
बहीण) म्हणाली, आपण भोवतीच्या प्राणवायूमधून थोडा आपल्यासाठी शोषून घेत असतो....
आपली प्रत्येक पेशी श्वास घेत असते....</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> </span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">हा विचार मनात घोळत राहिला.... `ईशावास्य' मधला
सतरावा मंत्र आठवला. ‘वायुरनिलममृतमथेदं...’ (वायुः अनिलम् अमृतम् अथ इदम्...) ‘भोवतालचा
प्राणवायू अमृतम् असतो. म्हणजे अ-मृत... न मेलेला.. सतत जिवंत असलेला...’ असा याचा
अर्थ आत्ता एकदम जाणवला... आपण आत घेतला की तो आपला होतो, वापरला जातो. </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">वैश्विक प्राण आपल्या आतल्या अस्थिर प्राणाला असंख्य मितींमधून लगडलेला असतो. शब्द, स्पर्श, रस,
रूप गंधामधून अव्याहत होणारी त्याची आवक-जावक... देवाण-घेवाण उत्कटतेनं अनुभवणं म्हणजे
आत्ता.. या क्षणात जिवंत असणं..! आपल्या असण्याचा अनुभव घेणं. अशा प्रत्येक क्षणी
आयुष्य रीन्यू केल्याच्या करारावर सही होत असते... काल या आशयाची कविता लिहिली आणि
एकदम खूप छान वाटलं... ही कविता लिहिताना सुचण्याचा आवेग थ्रीलिंग होता.. लिहून
झाल्यावर लिहिता येण्याचं सार्थक झाल्यासारखं वाटलं.</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">शारीरिक आजार
इतक्या खोलवर नेऊन असं काही घडवत असेल तर त्याला सलाम... डॉक्टर्स आजारावरील
उपचारांचे साइड इफेक्ट्स सांगतात.. मला त्यांना असे काही पॉझिटीव्ह साइड इफेक्ट्स
सांगता येतील...</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">***</span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>
<p class="MsoNormal" style="text-align: justify;"><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;">आसावरी काकडे</span><span lang="HI" style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%; mso-bidi-language: MR;"> </span><span style="color: black; font-family: "Mangal","serif"; font-size: 14pt; line-height: 115%;"><o:p></o:p></span></p>asavari kakadehttp://www.blogger.com/profile/01980461678944602852noreply@blogger.com0